Dcére manželov Manuela a Dory Zárateovcov diagnostikovali leukémiu. Lekári sa zhodli, že ich dieťa Edanele neprežije. Až na jedného, ktorý veril v jej uzdravenie a tvrdil, že treba urobiť čím skôr zákrok, po ktorom bude žiť.
Tento príbeh bol pri zrode najznámejšieho festivalu strednej Ameriky Festival de la Mejorana, ktorý sa každoročne v septembri koná v panamskom mestečku Guararé.
V deň zákroku sa Don Manuel Fernando Zárate išiel modliť do kostola Kráľa Krista v hlavnom meste a požiadal Pannu Máriu, aby vyliečila a zachránila jeho dcéru.
Ako odplatu jej sľúbil, že z vďačnosti pre ňu zorganizuje festival, aby si ju celá krajina uctila za šľachetný čin. Po ôsmich hodinách čakania sa dozvedel výsledok prostredníctvom telefonátu, že zákrok sa podaril a jeho dcéra Edanela prežila.
Písal sa rok 1949 a vtedy sa uskutočnil prvý ročník Festivalu de la Mejorana. Odvtedy sa vždy cez víkend pred 24. septembrom, teda dňom Panny Márie z Mercedes, od piatku do nedele oslavuje.
Mejorana a pollera
Mejorana je strunový hudobný nástroj typický pre panamský folklór. Vyrezávajú ho z jedného kusa dreva, väčšinou cédrového, alebo zo suchých vlákien rastliny bejuco. Tvarovaný je ako malá gitara s piatimi strunami.
Hudobníci v typickom panamskom klobúku (zdroj: Michal Hertlík)Na gitaru sa veľmi podobá, ale je o niečo menšia a s kratším krkom. Je to pre príbuznosť s barokovou gitarou, ktorú do Panamy priviezli z Európy. Pre Panamu je niečo ako fujara pre Slovákov.
Hrajú na ňom len muži a používa sa v mnohých žánroch panamského folklóru, najčastejšie však v piesňach, ktoré sa samotné nazývajú mejoranas. Sú to romantické balady, ktoré spievajú výlučne muži.
Typický Panamčan nosí tradičnú košeľu, džínsy alebo nohavice s opaskom, topánky tmavej farby a to najdôležitejšie – tradičný panamský klobúk, ktorým sa krajina preslávila aj vo svete. Typická Panamčanka má na sebe panamský národný kroj nazývaný pollera.
Pýcha Panamčaniek
Patrí k najhonosnejším a najfarebnejším nielen v Latinskej Amerike, ale aj na celom svete. Pollera je španielsky výraz pre veľkú jednodielnu sukňu. Môže byť vyrobená z rôznych materiálov, ako sú bavlna či vlna, dominantná farba je biela a často má farebné vyšívané dekorácie znázorňujúce buď rôzne elementy a kvety, alebo zvieratá.
Pochádza zo španielskej Andalúzie, kde ju v koloniálnych časoch nosili miestne sedliacke ženy. Španielski konkvistádori, šíritelia katolicizmu, tento typ šiat priniesli spolu so svojou kultúrou a náboženstvom do Latinskej Ameriky, a tak sa stal časťou kultúry miestnych indiánskych kmeňov, ktoré si ho adoptovali na prelome 16. a 17. storočia.
Dievčatko v pollere (zdroj: Michal Hertlík)Cena pollery sa dnes pohybuje v rozmedzí niekoľkých stoviek až tisícok dolárov. Všetko, samozrejme, závisí od veľkosti, počtu doplnkov, honosnosti, krásy a veľkoleposti. Najjednoduchšie sa pohybujú v stovkách dolárov, ich vyhotovenie netrvá dlho a primárne slúžia najmä deťom alebo mladistvým slečnám.
Výroba najdrahších so všetkými doplnkami, ktorých cena sa môže vyšplhať až na 15-tisíc dolárov, trvá niekedy až rok. Pollera je taká drahá a vzácna, že Panamčania ju dedia z generácie na generáciu a prakticky je nepredajná. Nielen pre astronomickú cenu, ale predovšetkým pre pýchu miestnych ľudí.
Dúhové predstavenie
Najdôležitejším doplnkom pollery je tradičná pokrývka hlavy „tembleque“. V preklade ide o masívne sponky či hrebene do vlasov. Sú vyrobené zo zlata, perál alebo korálikov, vyformovaných do tvaru kvetov alebo iných prvkov, ktoré niečo vyjadrujú. Spolu s nimi vo vlasoch panamskej ženy dominujú aj dva tucty zlatých ihlíc v tvare dýky.
Hlava Panamčaniek teda vyzerá mohutne a honosne a pripomína jedno veľké dúhové predstavenie, podľa farieb použitých perál. Okrem toho ženy nosia aj ďalšie doplnky – dekoračné šperky „peinetas“, zlaté perleťové náhrdelníky „mosquetas“, skrútené retiazky „solomons“, zlaté alebo korálové náušnice, náramky, flitre, krištáliky či iné typické doplnky.
Panamské ženy sú nesmierne pyšné na svoje vlastné pollery a neváhajú ich na sebe ukázať pri každej vhodnej príležitosti, či už to je festial, alebo len dedinská slávnosť.
Kráľovná je len jedna
Aréna s býkmi (zdroj: Michal Hertlík)Kráľovnú Festivalu de la Mejorana niekoľko mesiacov pred jeho konaním volí odborná porota. Je hlavnou tvárou festivalu v dňoch jeho konania a úraduje celý nasledujúci rok až do začiatku konania ďalšieho podujatia, na ktorom prenecháva svoje miesto ďalšej zvolenej kráľovnej.
Počas festivalu všetkými ulicami mestečka Guararé prechádza mnohopočetný sprievod na čele s kráľovnou, ktorú sprevádzajú jej princezné, dvorní ochrancovia a stovky návštevníkov. To všetko v sprievode miestnych hudobníkov, dotvárajúcich nezabudnuteľnú atmosféru podujatia plnú temperamentu.
V miestnej býčej aréne mladí chlapci hádžu do kráľovnej a ostatných ľudí blato, zatiaľ čo oni sa ladne vlnia v rytme hudby. V posledný deň festivalu sa organizuje dlhý sprievod rôznych vozov, z ktorých každý prezentuje určité panamské remeslo či tradíciu. Na väčšine vozov nemôže chýbať Panamčanka tancujúca v pollere.
Tradičná ozdoba hlavy (zdroj: Michal Hertlík)
Autor: Michal Hertlík
