Z tristo firiem na trhu prešli licečným procesom Národnej banky Slovenska (NBS) len tri desiatky. Aj z tejto desatiny je veľa lízingových firiem veľkých bánk, takže reálne ostalo na trhu len okolo desať nebankoviek.
Odchody veľkých
Veľkú honbu na nebankové spoločnosti prežili len veľké pôžičkové firmy, ktoré mali za sebou dostatočný kapitál. Jednou z podmienok licencie bolo základné imanie v hodnote 500-tisíc eur.
Kroky v boji proti nebankovkám:
- poskytovať úvery môžu len firmy s platnou licenciou od NBS,
- zákaz reťazenia úverov,
- výška odplaty nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej úrokovej sadzby, ktorú používajú banky,
- zákaz vyplácania pôžičiek klientom v hotovosti,
- zákaz osobných návštev veriteľa u zákazníka,
- nie sú povolené dobrovoľné dražby, ak hodnota dlhu je nižšia ako 2 000 eur,
- veriteľ musí pod hrozbou pokuty do 15 dní písomne alebo formou esemesky informovať spotrebiteľa o tom, že nezaplatil splátku,
- zákaz spoplatnenia doplnkových služieb k úverom ako napríklad informačných SMS o splatnosti splátky,
- trestná zodpovednosť právnických firiem aj za úžeru a poškodzovanie spotrebiteľa,
- súdy musia skúmať aj pri zmenkách, či neboli vystavené v súvislosti so spotrebiteľským vzťahom.
Po čase aj niektoré veľké nebankové firmy Slovensko opustili. Urobil tak napríklad britský Provident Financial.
Neskôr odchod ohlasovala aj nebankovka Pohotovosť, ktorá sa zviditeľnila najmä tým, že jej poslanec Alojz Hlina zamuroval vchod do pobočky.
Podozrivý biznis model
Nebankové spoločnosti na slovenskom trhu pôsobia naďalej, ale menia biznis model. Začali sa orientovať na minipôžičky v sume niekoľko desiatok či stoviek eur na krátky čas.