Zamestnanci nie sú lojálni k firmám. Idú tam, kde zaplatia viac (rozhovor)

Trh práce sa mení. Digitálna éra prináša technológie, ktoré postupne nahrádzajú ľudskú prácu. O tom, či sú v ohrození aj zamestnanci firiem pôsobiacich na Slovensku, rozpráva Miroslav Garaj, riaditeľ personálnej agentúry Grafton pre Českú a Slovenskú republiku.

Vlani prišli na západné Slovensko dve veľké spoločnosti – Amazon a Jaguar Land Rover do pomerne napätej situácie na trhu práce, keď firmám chýba pracovná sila. Ako to vyzerá dnes? Sú tieto nové firmy z hľadiska pracovnej sily stabilizované?

„Nie sú. Lebo nikto nie je. Automobilka, ktorá prišla do nitrianskeho regiónu, dokazuje, že značka a dobrý PR a HR marketing môžu dobre fungovať. O tú firmu je záujem, dokáže pritiahnuť ľudí.

Neznamená to však, že to ide jednoducho. Problém s ľuďmi majú všetky firmy, čo otvára možnosť pritiahnuť ľudí zo zahraničia. Spomínané dve firmy možno dokážu byť o čosi atraktívnejšie, čo sa týka platov. Len malé percento ľudí pracuje pre danú firmu preto, lebo sa im páči finálny produkt alebo preto, že firma má nejaké technológie.

Väčšinou si ľudia vyberajú danú prácu preto, lebo to majú blízko od domova, firma im zabezpečí dopravu a majú dobrý príjem. Keby sme však našli nejakého dodávateľa, ktorý by chcel ľudí platiť 20 percent nad trhom, pôjdu ľudia pracovať k nemu.“

Odkiaľ teda brali tieto firmy pracovnú silu?

„Pred dvoma, troma rokmi sa hovorilo o tom, že ľudí na Slovensku nie je, nezamestnanosť klesá, nemá kto pracovať.

Ale aj tento príklad ukazuje, že ešte pred rokom bolo na Slovensku dosť veľa ľudí, ktorí by aj boli chceli ísť pracovať, ale mzdy, ktoré im firmy ponúkali, ich nemotivovali, aby sa zamestnali.

Hľadali iné spôsoby, ako zabezpečiť svoju rodinu – rôzne krátkodobé práce. Do toho prišli tieto dve značky, ukázali výborný HR marketing, nastavili mzdovú politiku tak, aby to bolo atraktívne a pre nich súčasne stále rentabilné.

Stiahli z trhu ľudí, ktorí napríklad cestovali za prácou do Česka alebo inde. Zistili, že sa vedia zamestnať aj doma, mať tu zamestnanecký pomer aj na dlhší čas.

A potvrdilo sa, že tých ľudí tu stále bolo dosť. Problém bol v tom, že úroveň zvyšovania miezd vo firmách, ktoré ponúkali v tom regióne prácu, za posledných sedem až desať rokov neodzrkadľoval nárast cien.

Jedna z tých značiek prišla podnikať do regiónu s 2,5-percentnou nezamestnanosťou a do šiestich mesiacov sa jej podarilo nabrať ľudí. Treba povedať, že takíto ľudia stále na trhu práce sú, ale firmy im neponúkajú to, čo chcú.“

Aká je fluktuácia ľudí vo výrobnom sektore a povedzme v logistike v tomto regióne?

„Fakt, že firmy pochopili, že musia platiť viac, aby mali jednak prísun zamestnancov a aby ich aj udržali, nespôsobil rapídne zníženie fluktuácie.

Tá je stále veľmi vysoká, pretože ľudia tam neprichádzajú budovať dlhodobú kariéru. Firmy permanentne naberajú, keď človek chce pracovať, v zásade nemá problém zamestnať sa.

To sa už dá povedať o celom Slovensku. Ale ak sa dozvie o dobrých podmienkach v inej firme, ktorá je o pár kilometrov ďalej, nejaká silná lojalita voči značke tam nefunguje.“

Jednou z najviac ponúkaných, a teda najnedostatkovejších pozícií na Slovensku na trhu práce je v súčasnosti skladník. Podľa OECD je to súčasne jedna z pozícií, ktoré patria medzi ohrozené, túto prácu časom nahradia stroje. Majú sa ľudia báť?

„Automatizácia preniká do logistiky výrazne. Nie je nevyhnutné, aby presúvanie tovaru z bodu A do bodu B robil človek, môže ho nahradiť stroj, ktorý však riadi človek na prvom stupni riadenia.

Na veľkú paniku však dôvod nie je. Ľudia, ktorí v logistike pracujú, sa nemusia obávať, že by tieto pozície vymizli v najbližších piatich až desiatich rokoch.