Štefan Kilársky si požičal štyritisíc mariek od kamaráta kvetinára na klasický ručný príklopový stroj na výrobu vizitiek, ktorý dnes nájdete len v múzeu.
„S polygrafiou otec ako strojár nemal skúsenosti, ale tušil, že ľudia, ktorí začnú podnikať, budú potrebovať vizitky,“ vysvetľuje Dana Kilárska, dcéra zakladateľa firmy. Š. Kilársky presvedčil na podnikanie aj svoju mamu, podľa ktorej nazvali prvú eseročku Anki – Anna Kilárska.
Textil a vajcia
Cez otvorené hranice sa na Slovensko zo Západu dovážali odevy, rôzne tričká a košele, na ktoré bolo nutné robiť visačky. Od vizitiek preto rodinná firma čoskoro prešla aj na výrobu textilných etikiet.
Na to potrebovali nový stroj, ktorý doviezli z Talianska. „Otec mal problém ho precliť a dva dni stál na hranici. Pamätám si, že ho doviezol presne na Vianoce,“ spomína si D. Kilárska.
Tlačiarenský stroj putoval do pivnice v rodinnom dome, kde spustili výrobu. „Pamätám si, ako som sedela s bratom pred televízorom a z pivnice sa ozývali otcove výkriky pri tlačiarenskej práci,“ spomína si s úsmevom D. Kilárska.
(zdroj: Jozef Jakubčo)Ďalší kapitál na rozbeh firmy dodal v roku 1993 príbuzný z Rakúska Drahomír Purgina. Podľa neho firma dostala aj meno. D. Purgina ostal akcionárom až do roku 2013, keď jeho podiel z rodinnej firmy odkúpil Š. Kilársky.
Rodinná firma postupne rozširovala biznis so samolepiacimi etiketami do iných segmentov. Začala vyrábať potravinárske etikety na vajcia, syry či klobásy pre supermarkety. Pre Samsung tlačila technické etikety na televízory a neskôr pridala aj samolepky na kozmetiku.
