BRATISLAVA. Zafír je asi dvanásťročný kôň z Jazdeckej školy v Zálesí. Je pokojný a nezľakne sa ani vtedy, keď mu podkúvač rozžeravené železo prikladá ku kopytu.
Na procedúru je zvyknutý, svedčí o tom aj jeho ochota zodvihnúť tú-ktorú nohu a podvoliť sa.
"Rodinná tradícia to nie je," priznáva podkúvač Ladislav Kontár. Je vyučený sedlár, v minulosti vyrábal napríklad jazdecké sedlá či konské postroje.
Ku koňom sa dostal už ako dieťa, roky sa potom venoval parkúrovému jazdeniu.
"Neskôr som ochorel a po dlhšej pauze v jazdení som sa rozhodol, že sa začnem venovať podkúvačstvu," vraví.
Zamestnal sa u kováča v Rakúsku a neskôr sa osamostatnil. Dnes sa remeslu venuje už desiaty rok.
Aj kopyto dorastá
Podkúvačstvo si vyžaduje nielen komplexné vedomosti v oblasti kováčstva, ale aj dobrú znalosť koní. Každý z nich je iný, využíva sa na iné práce a na to treba pri podkúvaní dbať.