LUXEMBURG. Ministri financií eurozóny sa v noci na piatok dohodli na podmienkach odchodu Grécka zo záchranného programu.
Ministri tak ukončili komplikovaný, takmer desaťročný príbeh záchranných balíkov pre Grécko.
Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) skonštatoval, že pre Euroskupinu sa tým končí jedna etapa pomoci krajinám, ktoré sa ocitli v núdzi.
Súčasťou dohody sú opatrenia na zmiernenie dlhu a posledná časť úveru pre Grécko, cieľom čoho je zabezpečiť Aténam dôveru trhov aj po opustení programu.
"Grécka kríza je po dnešku za nami," vyhlásil po skončení rokovaní ministrov komisár Európskej únie pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici.
Úsilie Grécka ocenili aj ďalší zástupcovia eurozóny. Ako povedal nemecký minister financií Olaf Scholz ešte pred začatím zasadnutia, "grécka vláda a občania odviedli veľmi dobrú prácu".
Ťažký kompromis
Ministri financií 19 krajín eurozóny podľa agentúry AP po dlhých rokovaniach dospeli k "ťažkému kompromisu", čo je dosť prekvapivé, lebo výsledok sa podľa náznakov z posledných dni zdal ľahko dosiahnuteľný.
Ministri uzavreli dohodu medzi Gréckom a jeho medzinárodnými veriteľmi, ktorá 20. augusta krajine umožní bezpečne ukončiť tretí, čiže posledný záchranný program a znovu čeliť finančným trhom.
"Grécky dlh je odteraz trvalo udržateľný," povedal predseda Euroskupiny Mário Centeno po skončení rokovaní.
Grécka vláda vďaka medzinárodnej pomoci sprevádzanej nevyhnutnými štrukturálnymi a inštitucionálnymi reformami, na ktoré tlačili medzinárodní veritelia, dokázala otočiť negatívny trend a pridala sa k Portugalsku, Írsku, Cypru a Španielsku, ktoré rovnako úspešne vystúpili z programov finančnej záchrany.
Finančná rezerva pre Atény
Ministri financií na svojom zasadnutí rozhodli, že piata a zároveň posledná tranža tretieho gréckeho programu vo výške 15 miliárd eur bude použitá na obsluhu dlhu a zároveň vytvorí Aténam istú finančnú rezervu.
Kažimír verí, že Gréci sú schopní spravovať ekonomiku sami ČítajteSúčasťou ukončenia záchranného programu pre Grécko je aj dohoda na opatreniach, ktoré pomáhajú Grékom udržať verejný dlh na udržateľnej úrovni - vrátane odsunutia splatnosti pôžičiek, ktoré začnú Gréci splácať až v roku 2033 namiesto roku 2023.
"Grécko je z najhoršieho vonku a je na nich, aby dokázali, že všetko to úsilie nebolo márne," opísal situáciu Kažimír.
Aby Grécko ani po 20. auguste neustúpilo od dohodnutých reforiem, Európska komisia aktivuje mechanizmus dohľadu, v rámci ktorého sa každé tri mesiace budú zverejňovať informácie o finančnej situácii krajiny a o pokroku, čo sa týka implementácie záväzkov Grécka po skončení záchranného programu.
Grékom sa pomáhalo od roku 2010
V dôsledku finančných problémov muselo Grécko požiadať v roku 2010 o medzinárodnú pomoc.
Odvtedy krajina čerpala tri záchranné programy, pričom eurozóna poskytla Aténam celkovo 241,6 miliardy eur. Ďalších 32,1 miliardy eur uvoľnil pre Grécko v rámci prvých dvoch záchranných programov Medzinárodný menový fond (MMF).
V roku 2015 sa Grécko a európski veritelia dohodli na treťom záchrannom balíku v hodnote 86 miliárd eur. Výmenou za ďalšiu pomoc od európskych partnerov Atény pristúpili na rozsiahly program reforiem a len za tri roky ich prijali okolo 450.
Nemci na gréckej kríze zarábali
Nemecko od roku 2010 zarobilo na pomoci Grécku najmenej 2,9 miliardy eur, predovšetkým vďaka vyplateným úrokom z gréckych štátnych dlhopisov v rámci programu Európskej centrálnej banky (ECB) Securities Market Programme (SMP).
Juncker: Grécko sa stane normálnou krajinou menovej únie ČítajteVyplýva to z údajov, ktoré poskytla nemecká vláda na požiadavku strany Zelených. Strana žiada, aby sa časť dlhu Aténam odpustila.
Zisky inkasovala nemecká centrálna banka a prevádzala ich do štátneho rozpočtu. Deutsche Bundesbank, ako znie oficiálny názov CB, tiež dlhopisy sama nakupovala. Do roku 2017 získala sama banka na úrokoch za nákupy v rámci programu SMP zhruba 3,4 miliardy eur. Len v rokoch 2013 a 2014 odišlo do záchranného fondu eurozóny ESM a do Grécka 900 miliónov eur, zvyšný zisk tak predstavoval 2,5 miliardy eur.
Rozpočtový odborník strany Zelených Sven-Christian Kindler preto požaduje, aby sa Grécku významná časť dlhu odpustila.
"Napriek všetkým tým pravicovým mýtom Nemecko z krízy v Grécku masívne ťažilo," povedal Kindler agentúre DPA. "Je neprijateľné, aby spolková vláda z gréckych úrokov sanovala nemecký rozpočet," dodal. Grécko podľa neho tvrdo šetrilo a splnilo svoje záväzky. "Teraz je na rade tiež euroskupina," povedal.