BRATISLAVA. Bez príslušných opatrení sa sektor zdravotníctva bude naďalej zadlžovať. Dospel k tomu Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojej správe o kontrolnej činnosti za minulý rok.
"Ak sa neuvedú do riadenia nemocníc princípy riadenia založené na permanentnom hodnotení finančného hospodárenia a prijímania adekvátnych opatrení, ani súčasný projekt oddlžovania nemocníc nemusí priniesť očakávané výsledky," upozorňuje NKÚ.
Riziko podľa neho predstavujú aj nízke kapitálové výdavky určené na rekonštrukcie budov a obnovu technického vybavenia nemocníc.
Hospodárenie nemocníc
Pre zabezpečenie efektívneho a transparentného prerozdeľovania zdrojov v zdravotníctve je potrebné zavedenie elektronického zdravotníctva (eHealth) a klasifikačného systému diagnosticko-terapeutických skupín (DRG), a to bez ďalšieho presúvania termínov ich uvedenia do prevádzky, zdôrazňuje úrad.
O oddlženie má zatiaľ záujem viac ako dvadsať nemocníc Čítajte Za systémový problém zdravotníckej politiky NKÚ považuje spôsob hospodárenia nemocníc, jeho dodržiavanie a kontrolu.
Prejavuje sa to v stratovom hospodárení nemocníc - až 53 percent kontrolovaných nemocníc hospodárilo so stratou, pričom najvyššie straty produkovali štátne nemocnice (príspevkové organizácie) a stratové boli aj nemocnice patriace samospráve.
"Zadlženosť je založená už v samotnom spôsobe tvorby a v schvaľovaní nereálnych rozpočtov. Parametre rozpočtov nezodpovedajú reálnemu trendu predchádzajúceho vývoja zadlžených nemocníc," konštatuje NKÚ.
Za nedodržanie rozpočtových pravidiel pritom nie sú vyvodzované takmer žiadne sankcie a zodpovednosť za neplnenie rozpočtu je uplatňovaná minimálne. Kontrola rozpočtového a finančného riadenia zo strany zriaďovateľov je pritom podľa úradu buď minimálna alebo formálna, pričom zriaďovatelia majú vlastnú mieru zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtov.
Čo bol problém
Problémom je podľa správy NKÚ aj rozsah a spôsob uhrádzania zdravotných výkonov zdravotnými poisťovňami. Vynaložené náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť takmer u všetkých poskytovateľov boli vyššie, než dostali od poisťovní, pričom nákladovosť bola veľmi rozdielna medzi jednotlivými skupinami nemocníc, a aj v ich rámci.
Rozsah a podmienky dohodnutej zdravotnej starostlivosti sú závislé od vzájomnej dohody poskytovateľa a poisťovne, menia sa v čase a absentujú jasné pravidlá stanovovania cien. To spôsobuje, že ceny za niektoré zdravotnícke výkony nepokrývajú všetky náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ceny za iné výkony prinášajú neprimeraný zisk.
Dôsledkom toho je, že poisťovňa neuzná celú poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a ak ju aj uzná, nie vždy ju uhradí v plnej výške. Strednodobé a strategické plánovanie zdravotníckych zariadení je v takomto systéme obtiažne až nemožné, konštatuje NKÚ.
Najvyšší kontrolný úrad navrhuje, aby sa nemocnice riadili keď už nie centrálne, tak aspoň čiastočne ako siete, či už v oblasti nákupu zdravotníckej techniky, ale aj v iných oblastiach, ako je to v prípade súkromných nemocníc. Tiež je podľa NKÚ potrebné hľadať možnosti centralizácie ďalších služieb, ktoré si zabezpečujú všetky nemocnice rezortu samostatne.
V oblasti sledovania nákladov a výnosov, aktív a pasív, je podľa úradu potrebné zaviesť jednotné pravidlá výkazníctva a evidencie, ktoré umožnia porovnávať všetky aspekty hospodárenia jednotlivých nemocníc, ich oddelení, náklady a výnosy na jednotlivé zdravotnícke úkony, ale tiež hospodárenie ostatných organizačných zložiek a na ich základe optimalizovať parametre jednotlivých nemocníc.
