BRATISLAVA. Extrémy počasia v budúcnosti spôsobia, že poistná ochrana bude drahšia a nedostupnejšia. Poistné škody v dôsledku meteorologických javov v globálnom meradle stúpajú a rok 2017 bol v tomto smere rekordný.
Upozornili na to v utorok na tlačovej konferencii v Bratislave predstavitelia Poštovej poisťovne a Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Objem poistných škôd vlani celosvetovo vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 170 percent, čím sa stal historicky najdrahším rokom. Ekonomické škody podľa Poštovej poisťovne dosiahli 357 miliárd dolárov (297 miliárd eur) a globálne poistné škody 134 miliárd dolárov.
Celková nevyspytateľnosť počasia sa môže podľa Michala Lörinca zo zaisťovne Aon Benfield ďalej zvyšovať.
Letné búrky sú rizikom
Zároveň uviedol, že Slovensko je ohrozené najmä predpokladaným nárastom intenzity letných búrok, čo môže mať za následok vyššie škody spôsobené krúpami a prívalovými povodňami.
A ty čo si spravil pre slovenskú klímu? Čítajte"Objem škôd poistení proti požiaru a iným majetkovým škodám vzrástol v roku 2017 oproti roku 2016 o 123 percent. V Poštovej poisťovni v letných mesiacoch pravidelne evidujeme aj zvýšené hlásenie poistných udalostí zo životného poistenia," priblížil Daniel Vida, podpredseda predstavenstva.
Súčasne zdôraznil, že v budúcnosti bude v dôsledku klimatickej zmeny cena poistenia vyššia a pribudnú skupiny osôb, odvetvia či lokality na Slovensku, ktoré budú pre stále častejšie extrémy počasia nepoistiteľné.
"Navyše, štát svojimi zásahmi dostupnosť poistnej ochrany zhoršuje," skonštatoval Vida s tým, že ide predovšetkým o zaťaženie novou daňou z poistenia.
Globálne otepľovanie
Klimatológovia hydrometeorologického ústavu dali do pozornosti, že najvýraznejším prejavom zmeny klímy je stúpajúca povrchová teplota Zeme.
Klíma roztápa ľad v Grónsku, ubúda nečakane rýchlo ČítajteNapríklad v oblasti Bratislavy sa podľa nich priemerná ročná teplota vzduchu zvýšila o takmer 2 stupne Celzia od roku 1951.
"Vzhľadom na pokračujúce otepľovanie sa a na základe výstupov klimatických modelov očakávame, že ročný priemer teploty vzduchu by sa mal v časovom horizonte do roku 2025 zvýšiť o 0,8 až 0,9 stupňa Celzia, do roku 2050 približne o 2,0 až 2,5 stupňa Celzia a do roku 2100 o 3,5 až 4,0 stupňa Celzia," ozrejmil klimatológ hydrometeorologického ústavu Jozef Pecho.
Ako dodal klimatológ, do roku 2050 sa predpokladá významný nárast počtu letných a tropických dní, ako aj pokles počtu mrazových a ľadových dní.
Vyššia teplota vzduchu by zároveň mala spôsobiť nárast miery výparu zo zemského povrchu, čím sa vytvoria podmienky pre dlhšie trvanie sucha na celom území Slovenska, najmä v južnej polovici. Očakáva sa tiež častejší výskyt silnejších a intenzívnejších búrok a prívalových zrážok.
UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.
alh pop