BERLÍN. Nízke mzdy boli na Slovensku pre nemecké firmy dlho hlavným magnetom pre podnikanie na jeho území.
Čím sa stáva nedostatok kvalifikovaných pracovníkov väčší, tým sebavedomejšie vystupujú. Štrajk vo Volkswagene Slovakia, ktorý sa konal pred necelým rokom, zaúčinkoval.
Bezprostredne pred nadobudnutím účinnosti novelizovaného Zákonníka práce na Slovensku varujú predstavitelia nemeckej ekonomiky pred jeho negatívnymi dôsledkami pre investorov.
Predovšetkým nízko kvalifikovaných robotníkov v štrukturálne slabých regiónoch by mal ohroziť rast minimálnej mzdy.
Pre Nemeckú tlačovú agentúru (DPA) to uviedol konateľ Nemecko-slovenskej priemysel a obchodnej komory (DSIHK) Guido Glania.
Od 1. mája musia zamestnávatelia v tejto členskej krajine eurozóny postupne zvyšovať príplatky za prácu v noci, počas sviatkov a cez víkendy.
Vyššie príplatky podľa Richtera niektorým zvýšia príjem o desiatky eur Čítajte Ich rast je vo väčšine prípadov iba pár centov na hodinu, ale za prácu v nedeľu sa musí príplatok zvýšiť o 100 percent.
Minimálnou hodinovou mzdou pod 2,80 eura patrí Slovensko aj naďalej medzi krajiny s najnižšou mzdovou odmenou v EÚ. Aj napriek tomu sú však zamestnávatelia nespokojní.
Hrozby prudkého rastu minimálnej mzdy
DSIHK začala už vlani v novembri biť na poplach:
"Dramatické zvýšenie minimálnej mzdy za prácu v noci a počas víkendov, o ktorom uvažovala vláda, ohrozuje priemyselné postavenie regiónu Slovensko. Najväčšej prednosti, flexibilita a relatívne z hľadiska nákladov organizovanie nočnej práce a práce počas víkendov hrozí, že jedným úderom zanikne".
Slovensko patrilo viac ako dve desaťročia medzi krajiny, do ktorých firmy presúvali výrobu pre nízku cenu práce. Nemecko bolo od začiatku najdôležitejším investorom a obchodným partnerom tejto krajiny EÚ.
Priemerná mesačná mzda na Slovensku je teraz okolo 954 eur. Podnetom pre zvyšovanie miezd sa podľa pozorovateľov stal vlani v lete tiež štrajk zamestnancov závodu Volkswagen Slovakia.
Prezident Kie je s výsledkom vyjednávania s odborármi spokojný Čítajte Vtedy prvýkrát slovenskí zamestnanci veľkého západného koncernu protestovali proti statusu Slovenska ako krajiny s nízkymi mzdami. Presadili, že sa mzdy počas troch rokov postupne zvýšia o 14 percent.
Glania dal na úvahu, že by z dlhodobého hľadiska nemusel "rast produktivity práce držať krok s rastom miezd".
Konateľ DSIHK kritizoval, že podniky by nemuseli politiku vlády realizovať. Tá sa vytrvalo usiluje získavať na Slovensko ďalších a ďalších investorov, a tým zvyšuje nedostatok kvalifikovaných pracovníkov a vytvára tlak na rast miezd. Súčasne firmám sľubuje, že nájde potrebných pracovníkov.
Menej dramaticky posudzuje situáciu na Slovensku zástupca jeho dôležitého suseda - Rakúska.
"Stredná Európa nie je už z dlhodobého hľadiska v prvom rade regiónom nízkych nákladov, ale predovšetkým sa musí stať regiónom najlepších nákladov," povedal pre DPA rakúsky obchodný delegát Christian Kügel.
Dodal, že "Slovensko má veľmi dobré šance, lebo na rozdiel od Česka, Poľska alebo Maďarska je členom eurozóny".
Symbolický význam príplatkov
Ulrich Paugger, ktorý je daňovým poradcom pre nemecké, rakúske a slovenské firmy, znížil účinok novely Zákonníka práce.
Slovensko je v hre o piatu automobilku. Čínsky výrobca e-áut potvrdil záujem o Košice Čítajte "To je predsa čistý populizmus slovenskej vlády na upokojenie jej elektorátu. Viac peňazí skutočne prinesie iba malej časti slabo zarábajúcich. Pre iných majú príplatky, ktoré vstupujú do platnosti, význam len symbolický".
V princípe zostáva mzdová úroveň na Slovensku, okrem vysoko žiadanej kvalifikovaných pracovníkov, pre zahraničné firmy veľkým lákadlom.
Nemeckí aj rakúski hospodárski zástupcovia sú zajedno v tom, že čoraz dramatickejší nedostatok kvalifikovaných pracovníkov zostáva ďaleko najväčším problémom Slovenska. Ten sa zostruje aj tým, že si zahraničné firmy navzájom lanária špecialistov.
