BRATISLAVA. V roku 2017 do zahraničia odišlo zo Slovenska viac ako 2000 firiem.
Najviac ich zlákali Maďarsko, Česko a Bulharsko. Uviedla to v analýze poradenská spoločnosť Bisnode.
Jednoduchšie podmienky na biznis, prijateľnejšia legislatíva, nižšie dane, lepšie súdy, menej korupcie, nižšie náklady na ľudí, vyšší dopyt.
Aj toto môžu byť dôvody, prečo sa minulý rok rozhodlo takmer 2500 firiem opustiť Slovensko a usídliť sa v zahraničí.
Najviac z nich odišlo do Maďarska
Najčastejšie pritom odchádzali do okolitých krajín v Európe, do prvej trojice patria Maďarsko, Česko a Bulharsko. Najviac spoločností odišlo z Bratislavského kraja.
Dovedna 2389 spoločností opustilo Slovensko v roku 2017 a usídlilo sa v zahraničí. Najviac z nich pritom odišlo do Maďarska (622 firiem), Česka (514 firiem) a Bulharska (129 firiem).
Slovenskí zamestanci viac doplácajú na nízky cash flow Čítajte "Maďarsko a Česko sú už dlhodobo krajiny, ktoré si slovenské spoločnosti pri svojom odchode vyberajú najčastejšie. Na jednej strane ide o regionálnu blízkosť, v prípade Maďarska je to veľmi výhodné daňové zaťaženie. Podnikatelia tam platia 9-percentnú daň, kým na Slovensku firmy odvádzajú 21-percentná daň z príjmov. Nízke daňové zaťaženie, 10-percentné, môže byť plusom tiež v prípade Bulharska. V prípade Českej republiky zohráva dôležitý fakt aj nulová rečová bariéra," komentovala analytička Bisnode Petra Štěpánová.
Z Bratislavského kraja sa odsťahovalo vyše tisíc firiem
Top päticu štátov, kam odchádzali slovenské firmy, uzatvárajú Rumunsko a Poľsko. Tieto krajiny sú podľa Štěpánovej známe aj svojimi nižšími nákladmi na prácu, respektíve pracovnú silu.
"Je teda možné, že istá časť spoločností mohla uvažovať aj týmto smerom," poznamenala analytička.
Najviac podnikov odišlo z Bratislavského (1009 firiem) a Nitrianskeho kraja (344 firiem), najmenej, naopak, z Prešovského a Trenčianskeho kraja (zhodne po 94 firiem).
Až pätina z celkového počtu spoločností, ktoré sa rozhodli v roku 2017 zmeniť sídlo, podniká v sektoroch veľkoobchodu a maloobchodu (506 podnikov), v profesijných, vo vedeckých či v technických činnostiach (435 podnikov) a v segmente administratívy a podporných činností (412 podnikov).
