Uplynulo dvadsaťpäť rokov od rozdelenia Česko-Slovenska. Na prelome rokov 1992 a 1993 ste pôsobili na ministerstve financií. Ako ste sa tam pripravovali na vznik nového štátu?
“Ministerstvo financií malo pri rozdeľovaní štátu dôležitú úlohu. V prvom rade to boli aktivity súvisiace s delením federálneho majetku. Ďalej to bolo zostavenie rozpočtu nového štátu, s čím súviselo aj zabezpečovanie príjmov – to znamenalo riešiť daňovú, colnú agendu, príjmy z lotérií a mnoho iných položiek. Takisto sa delili aktíva a pasíva v medzinárodných bankových a finančných inštitúciách ako Medzinárodný menový fond, Svetová banka, Banka pre medzinárodné zúčtovanie.“
Slovensko vznikalo v ťažkých časoch ekonomickej transformácie. Bolo nutné urobiť reformu ekonomiky rýchlo? Prečo sa nemohla centrálne plánovaná ekonomika meniť na trhovú postupne, ako to navrhovali niektorí slovenskí ekonómovia?
“V prvom rade si treba uvedomiť, že nešlo len o zmenu ekonomiky, ale aj spoločenskú a politickú zmenu. Dnes ju voláme Nežná revolúcia a bola skutočne revolučná. V čase revolúcie je úsilie nešokovať obyvateľov ťažko realizovateľné. Je úplne prirodzené, že mnohé zmeny sa museli uskutočniť rýchlym až revolučným tempom. Nebola istota v tom, či politická zmena prebehne hladko. A preto bolo nutné zmeniť majetkové pomery v štáte. Bolo nevyhnutné odobrať ekonomickú moc komunistickej strane a presunúť ju na trhové subjekty. V podnikoch väčšinu manažérskych pozícií zastávali nominanti komunistov a ich vplyv v oblasti ekonomiky bol kľúčový.“
Aká bola pripravenosť slovenskej ekonomiky na trhové hospodárstvo v prvom roku samostatnosti?
“Vznik Slovenska prebiehal súčasne s transformáciou ekonomiky z centrálne plánovanej na trhovú. Mali sme podobné problémy ako iné štáty bývalého východného bloku. Spomeniem podkapitalizáciu ekonomiky, stratu trhov či zmenu orientácie ekonomiky. Slovensko malo aj svoje špecifické problémy. Veľa dôležitých inštitúcií zostalo po rozdelení v Česku, napríklad riaditeľstvá podnikov zahraničného obchodu. U nás množstvo inštitúcií vzniklo nanovo, na zelenej lúke. Nemali sme dostatok odborníkov ani manažérov. Prišiel prudký pád zbrojárstva, ktoré stratilo trhy, vyskočila nezamestnanosť a klesol export, čo sa odrazilo v zahraničnom obchode a platobnej bilancii.“
“Vysvetľoval som politikom, že viac peňazí síce natlačiť vieme, ale nie viac tovarov a služieb. Nechcel som obetovať stabilitu meny pre napätie vo verejných financiách.
„
O páde zbrojárstva sa často hovorí, že ho spôsobil Václav Havel svojím pacifizmom. Na druhej strane ekonómovia tvrdia, že tento sektor bol v úpadku už v osemdesiatych rokoch a fabriky by skončili tak či tak. Ako sa na to pozeráte vy?
“Zväčša býva pravda niekde uprostred. Niektorá výroba už bola naozaj zastaraná a mimo Varšavskej zmluvy ťažko predajná. Na druhej strane mnohé zo zbrojárskych fabrík preukázali životaschopnosť a transformovali svoju výrobu.“