SME
Sobota, 20. apríl , 2019

Chovatelia vzácnych pinzgauských kráv: Slovensko nemá trh na drahšie výrobky

V Agrii Liptovský Ondrej stovky hektárov lúk stále spásajú mliečne plemená dobytka. Hoci to nie je zďaleka finančne najlepšia voľba hospodárenia.

Spor vznikol pre stádo dobytka. Ilustračné foto.Spor vznikol pre stádo dobytka. Ilustračné foto.(Zdroj: Fotolia)

Na lúky patria kravy – ale tento obraz je v našej krajine čoraz zriedkavejší, hoci lúk máme po celom Slovensku a najmä v podhorských oblastiach dostatok. V maštali v Liptovskej Porúbke kravky spokojne prežúvajú vo svojom celkom priestornom príbytku. Kedysi boli v podobnej maštali uviazané na reťazi, dnes sa môžu slobodne pohybovať v ohrádke, len „odrohované“, aby si navzájom neublížili.

Prečítajte si tiež: Ohrozená komodita mlieko

Ich farba môže inšpirovať dizajnérov, takúto tmavohnedočervenú, ktorá prevažuje nad bielou, možno vidieť iba pri vzácnom strakatom pinzgauskom plemene. Vzácne je výskytom, 250-členné stádo na Liptove je určite jediné v Európe a možno aj na svete, ktoré slúži na dojenie.

V Kanade ich vo veľkom chovajú na mäso, ktoré je aj podľa výskumníkov Slovenskej poľnohospodárskej univerzity vynikajúco „mramorované tukom“, teda prerastené tak akurát.

Z tohto stáda však na bitúnok posielajú iba mladé volky, kravky doja, pokým vládzu dávať mlieko, niekedy až 12 rokov. Ide o chránený chov.

Vzácne mlieko

„Dávajú len okolo 5 200 litrov mlieka ročne na kravu, čo je menej, ako dosahujeme u holštajnského plemena, ale ich mlieko je bohatšie na bielkoviny aj tuky,“ opisuje Augustín Dudek, hlavný zoológ v Agrii Liptovský Ondrej.

Donedávna sa z neho vyrábali syry BioTatry Liptovský Mikuláš, pričom zaň dostávali zaplatené lepšie. „Od novembra dodávame všetko naše mlieko už do Tami v Kežmarku. Chcel od nás celú našu produkciu a dohodli sme sa, že nám dá za mlieko pinzgauských kráv o tri centy viac,“ dodáva.

Za bežné mlieko dostávajú v Agrii 34 centov za liter, čo je v rámci Slovenska dobrá cena. Lenže náklady na vyprodukovanie tohto množstva majú 40 centov za liter.

„Máme nadštandardný vzťah so spracovateľom, ale aj tak to je neustály boj o ceny. Nevieme dopredu, aká bude cena mlieka, každý mesiac so spracovateľom podpisujeme dodatky k základnej zmluve,“ vysvetľuje A. Dudek.

Toto mlieko sa potom stratí v cisternách Tami, aj keď mlieko vzácnych pinzgauských kráv má predpoklady stať sa surovinou na výrobu špeciálnych výrobkov. Lenže na to nie sú peniaze a Slovensko nemá trh na drahšie výrobky.

Možno raz pre zahraničný trh. Okrem Tami predávajú z Agrie aj malým odberateľom, väčšinou výrobcom syrov.

Kravský rok

Neďaleko maštale vidíme pártýždňové teliatka, každé v malom vlastnom výbehu. Hovoria im cicajúce, lebo do dvoch mesiacov dostávajú mlieko – nie vo fľaške, ale vo vedre s cumlíkom, keďže naraz do seba obrátia tri litre.

Nie je od „mamy“, to dostávajú iba tri až päť dní po narodení. Mlieko treba čo najskôr speňažiť, a tak „cicajú“ sušené, kupované z Holandska.

Býčky so zeleným lístkom na ušku čaká smutný osud, v druhom mesiaci ich vykastrujú, potom sa ešte do 30. mesiaca kr´mia alebo pasú a následne idú na jatky. Do Poľska, lebo na Slovensku pred pár rokmi väčšina bitúnkov zanikla.

Ideálne je, keď má krava jedno teľa do roka. Potom dáva mlieko po celý rok.

zootechnička Oľga Jančušková

Výnimkou sú iba tri z tohtoročného prírastku 180 teliat – môže sa z nich stať plemenný býk. Proces výberu sa však začína už u matky – kravy s nalepšími plemennými a úžitkovými vlastnosťami.

V Agrii majú dnes iba jedného pinzgauského plemenného býka, ktorého pripúšťajú k jaloviciam (ešte nemali teľa), ostatné oplodňujú insemináciou z inseminačnej banky.

„Ideálne je, keď má krava jedno teľa do roka. Potom dáva mlieko po celý rok,“ hovorí zootechnička Oľga Jančušková. Teraz sú už všetky stáda Agrie v stajni, no do októbra chodili na pašu.

Liptov, ale aj iné podhorské oblasti Slovenska sú na pasienkový chov ideálne. V Agrii však pasienky kombinujú s kr´mením, aby mali lepšiu dojivosť, na paši sú len v čase medzi ranným a popoludňajším dojením.

„Zvieratá, ktoré sa pasú, sú zdravšie, pokojnejšie a menej vysta-vené infekciám,“ hovorí A. Dudek. Krmivo si zväčša vypestujú sami – 12-tisíc ton trávnych a ďatelinových porastov, 8 000 ton silážnej kukurice, 1 200 ton sena a 1 200 ton pšenice.

Hospodária na 4 600 hektároch poľnohospodárskej pôdy, z toho je 1 500 orná, zvyšok sú lúky. Namiesto zemiakov teraz pestujú repku, z ktorej sa robí prímes do krmiva.

„Namiesto geneticky modifikovanej sóje, ktorá sa dováža na Slovensko, dávame zvieratám rapas, teda krmivo z repky. Zvieratá nedostávajú žiadne hormóny, a preto sa v mlieku nenachádzajú, z našich chovov určite nie,“ popiera A. Dudek jeden z mýtov o mlieku.

„Do krmiva dávame ešte bilekovinovéa glycidové komponenty a zrnovú kukuricu. Tú kupujeme, pre ňu na Liptove nie sú vhodné podmienky,“ dodáva Jaroslav šteˇch, expert na kr´mne zmesi.

Vo veľkom v neistote

Na stádo, aké vidno v Liptovskej Porúbke, stačia dve dojičky, ošetrovateľ a kr´mič. Podobne je to aj v ostatných chovoch Agrie v Jamníku, Vavrišove, Jakubovanoch a Liptovskom Ondreji.

Okrem pinzgauského chovajú aj sedemsto dojníc holštajnského dobytka, pri ktorom dosahujú dojivosť sedem- až deväť- tisíc litrov ročne.

Agria torzom niekdajšieho obrovského poľnohospodárskeho družstva, ktoré siahalo od Oravy až po Ružomberok, stále tu dokáže spoločne hospodáriť viacero dedín.

„Sme predovšetkým veľkochovatelia mliečneho dobytka,“ hovorí A. Dudek. Vyprodukujú 6,5 milióna litrov mlieka ročne a na Slovensku patria medzi dvadsiatku najväčších.

Na otázku, či by nechceli produkciu zvyšovať, keď dopyt mliekarní rastie, A. Dudek odpovedá: „Na mlieku máme stále stratu tri centy na liter. Akú máme mať motiváciu, aby sme mali viac kráv, na ktorých budeme strácať?“

Kedysi uvažovali o vlastnom bitúnku a mliekarni, ale potom usúdili, že sú hlavne veľkoproducenti mlieka.

Perspektívu lepšieho hospodárenia im dáva iba spájanie chovov – možno zo štyroch stád raz bude jedno veľké. „Ušetríme na nákladoch, na pracovnej sile a zvýšime produkciu,“ uzatvára hlavný zootechnik.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť
  3. Až vďaka chorobe objavila svoj talent
  4. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali
  5. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou?
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie
  7. Jozef Miloslav Hurban sa dostal do vesmíru
  8. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori
  9. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým?
  10. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča
  1. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019
  2. Bim Challenge 2019
  3. Čerpacie stanice OMV Slovensko budú otvorené aj počas sviatkov
  4. Z Fondu malých projektov je možné získať až 50-tisíc eur
  5. Grilovacia sezóna je zahájená!
  6. Moderné bývanie v Žiline v 30-tych rokoch 20. storočia
  7. Čerpačky OMV na Slovensku majú dvere otvorené aj počas sviatkov
  8. Funkce pro Slovensko: navigace na čísla popisná i bez ulic! Mio
  9. Projekt CEC spojil študentov ekonomických univerzít troch štátov
  10. Kúzlo pravidelného investovania
  1. Bulharsko: Najlepšie miesta na dovolenku pri mori 17 992
  2. TOP desať gréckych ostrovov na letnú dovolenku 2019 12 696
  3. 7 kritických situácií na cestách. Ohrozujú každého vodiča 8 872
  4. Čerpáte úver? Na toto by ste určite mali myslieť 8 193
  5. Čo upiecť na Veľkú noc? 5 skvelých dezertov Adriany Polákovej 6 829
  6. Kaufland začal s predajom slovenských uhoriek bez fólie 4 753
  7. Idete stavať dom? Päť vecí, ktoré potrebujete vedieť 4 429
  8. Vie sa vaša pokladnica spojiť s finančnou správou? 4 219
  9. Pre učiteľov je dôležité, aby sa navzájom inšpirovali 3 427
  10. Čo robí dobrého zamestnávateľa dobrým? 3 405

Téma: Klietkový chov sliepok


Hlavné správy zo Sme.sk

Boris Kollár.
Na snímke vľavo strelec prvého gólu Slovenska Martin Bakoš sa teší z gólu s Marekom Ďalogom v druhom zápase Euro Hockey Challenge Rakúsko - Slovensko 20. apríla 2019 v Innsbrugu.
Jozef Holomáň je prednostom Ústavu farmakológie, klinickej a experimentálnej farmakológie lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a vysokoškolský profesor v oblasti klinickej farmakológie. Budoval a presadzoval samostatné medicínske špecializované odbory hepatológie a klinickej farmakológie. Za svoju odbornú činnosť a ľudský prístup získal od pacientských organizácií ocenenie Môj lekár 2018.
ROZHOVOR

Filmový architekt: V košickom Dóme nás veriaci chceli lynčovať

Slovák Tomáš Berka vytvára filmové kulisy.

Je filmový a scénický architekt. Pre divadlá a televízie vytvoril viac ako stopäťdesiat scén a vyše sto plagátov. Vytvoril dekorácie k viac ako tridsiatim filmom a spolupracoval s režisérmi ako Stanley Kubrick, Ridley Scott či Juraj Jakubisko. V roku 2010 vydal autobiografickú knihu Blumentálske blues, bol spoluautorom kníh Rocková Bratislava a Vily nad Bratislavou. Nedávno mu vyšla kniha Veľká ilúzia o zákulisí filmovej scénografie. Spolupracuje na filmoch Piargy a Štefánik.

Neprehliadnite tiež

Slováci sa na Veľkú noc zaobídu skôr bez chleba ako bez alkoholu

Alkohol nesmie počas sviatkov na stole chýbať.

Ilustračné foto.

Štrajk pozemného personálu na španielskych letiskách odvolali

Do štrajku sa malo zapojiť 60-tisíc ľudí.

Ilustračné foto.
Minister dopravy Arpád Érsek.

Silný dopyt po nehnuteľnostiach sa nespomalil

Opatrenia Národnej banky Slovenska nemali dosiaľ zásadný vplyv na vývin realitného trhu.

Výstavba bytov v Trenčíne.

Realitný trh v Dubline zažíva pre brexit rozmach

Bankári a právnici sa pre brexit sťahujú z Londýna do Dublinu.

Dublin.