Na reklamu, ktorá sa začala objavovať koncom deväťdesiatych rokov v televízii či v novinách, sa dá ťažko zabudnúť.
V pamäti si uchovávajú tisíce ľudí obraz, ako sa minca rozkrúti a z jednej sa stanú na obrazovke tisíce.
„Plníme vaše očakávania“ a „Zisk z rozumu“ hlásil slogan nebankovej spoločnosti BMG Invest, ktorá sľubovala ľuďom extrémne vysoké výnosy z investovania. Nízky minimálny vklad, vysoké výnosy. V niektorých prípadoch dokonca dosahovali až 48 percent. A ľudia s vidinou vysokého zisku húfne investovali.
Pravda však bola úplne iná - nielenže neboli začiatkom milénia naplnené sľuby, ukázalo sa, že už vôbec sa nedá hovoriť o nejakom zisku z rozumu.
Štvrtého februára 2002 sa ľudia márne snažili kontaktovať s nebankovkou, svoje pobočky neotvorila už nikdy. Poškodených ostalo približne 170-tisíc obyvateľov. Nasledovala panika, chaos a protesty.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Najväčšia pyramídová hra, ktorá sa kedy odohrala na Slovensku, zmenila tisíce životov. Spojená bude aj s menom Vladimíra Fruniho, ktorý mal v tom čase v krajine slušné podnikateľské aktivity a dobré meno.
Začiatkom 90. rokov si dokonca vyslúžil označenie najlepšieho súkromného podnikateľa na Slovensku od Top Management Clubu. V roku 1997 kúpil firmu Horizont Slovakia, ktorá bola s BMG Investom prepojená. Fruni sa spolu so svojimi kumpánmi zapísal do histórie tunelovaním nebankoviek.
Ľudia vkladali, aj keď boli varovaní
Už v roku 1998 sa dostal Horizont Slovakia do straty 246 miliónov korún, v roku 2000 sa strata zvýšila na šesť miliárd korún a stále sa prehlbovala. Záväzky, ktoré firma nahromadila, narástli až na desať miliárd.
Vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová varovala, že činnosť nebankoviek „nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam a ukladanie úspor je preto mimoriadne riskantné“. V skutočnosti ľudia investovali ďalej a keďže nežiadali od firiem predčasné vyplatenie vkladov, firma od nich mámila ďalšie peniaze.
Už v nasledujúcom roku 2001 začala sledovať aktivity nebankoviek aj tajná služba, upozorňovala, že sa blíži bankrot. A potom to už malo rýchly spád.