Do nového milénia vstupovala slovenská ekonomika s nádejou, že je už z najhoršieho vonku. Divoké 90. roky sa skončili a s nimi odišla aj vláda Vladimíra Mečiara, ktorá ťahala ekonomiku dolu vodou.
Ešte v roku 1998 bol rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska slušný na úrovni 4,4 percenta, ale bol to rast len vďaka tomu, že si vláda požičiavala. Deficit štátneho rozpočtu sa postupne zvyšoval a bol financovaný zo zahraničných pôžičiek. V roku 1998 zahraničný dlh dosiahol až 59,5 percenta HDP.
„Prevažnú časť tohto dlhu predstavovali krátkodobé úvery. Riziko ich splácania pri vysokom schodku bežného účtu platobnej bilancie, nízkych priamych zahraničných investíciách narastalo,“ vysvetľuje pre SME Brigita Schmögnerová, vtedajšia ministerka financií.
SME 30 rokov Slovenska
Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Ratingové agentúry postupne znižovali úverové hodnotenie Slovenska, pretože mu rástli dlhy a chýbali reformy.
„Celé 90. roky sme žili na dlh a požičané peniaze sme míňali neefektívne až nám nechcel nikto požičiavať ani za hranicami,“ spomína Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB, ktorý pracoval v tých časoch v Národnej banke Slovenska.
Záchrana a ozdravenie bánk
Prvá Dzurindová vláda musela urýchlene zastaviť zadlžovanie a znormalizovať príjmy štátu s výdavkami.
„Najťažším dedičstvom po poslednej Mečiarovej vláde bol rozpad veľkej časti podnikového sektora, ktorý mečiarovská privatizácia urýchlila, a situácia v bankovom sektore,“ myslí si Schmögnerová.
Nová vláda musela upratať v rozpočte a pozrieť sa na to, akými kanálmi tečú peniaze do ekonomiky.
„Jedným z kanálov boli veľké štátne banky, ktoré slúžili na presun verejných peňazí vybraným podnikateľom. Tí tieto pôžičky nesplácali, ale podniky tunelovali,“ spomína Štefanides.
