SME
Piatok, 4. december, 2020 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky
SME 25 ROKOV

Rok 2000: Ekonomika zažila reformný šok, banky zachránili

Dzurinda preberal ekonomiku krajiny po Mečiarovi v žalostnom stave. Navyše na novú vládu čakali nášľapné míny najmä v bankovom sektore.

Slovenská koruna bola ešte v roku 2000 veľmi slabá. Spamätávala sa z mečiarovskej éry. (Zdroj: TASR)
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie Čítajte 

Do nového milénia vstupovala slovenská ekonomika s nádejou, že je už z najhoršieho vonku. Divoké 90. roky sa skončili a s nimi odišla aj vláda Vladimíra Mečiara, ktorá ťahala ekonomiku dolu vodou.

Ešte v roku 1998 bol rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska slušný na úrovni 4,4 percenta, ale bol to rast len vďaka tomu, že si vláda požičiavala. Deficit štátneho rozpočtu sa postupne zvyšoval a bol financovaný zo zahraničných pôžičiek. V roku 1998 zahraničný dlh dosiahol až 59,5 percenta HDP.

„Prevažnú časť tohto dlhu predstavovali krátkodobé úvery. Riziko ich splácania pri vysokom schodku bežného účtu platobnej bilancie, nízkych priamych zahraničných investíciách narastalo,“ vysvetľuje pre SME Brigita Schmögnerová, vtedajšia ministerka financií.

Ratingové agentúry postupne znižovali úverové hodnotenie Slovenska, pretože mu rástli dlhy a chýbali reformy.

„Celé 90. roky sme žili na dlh a požičané peniaze sme míňali neefektívne až nám nechcel nikto požičiavať ani za hranicami,“ spomína Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB, ktorý pracoval v tých časoch v Národnej banke Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Záchrana a ozdravenie bánk

Prvá Dzurindová vláda musela urýchlene zastaviť zadlžovanie a znormalizovať príjmy štátu s výdavkami.

„Najťažším dedičstvom po poslednej Mečiarovej vláde bol rozpad veľkej časti podnikového sektora, ktorý mečiarovská privatizácia urýchlila, a situácia v bankovom sektore,“ myslí si Schmögnerová.

Nová vláda musela upratať v rozpočte a pozrieť sa na to, akými kanálmi tečú peniaze do ekonomiky.

„Jedným z kanálov boli veľké štátne banky, ktoré slúžili na presun verejných peňazí vybraným podnikateľom. Tí tieto pôžičky nesplácali, ale podniky tunelovali,“ spomína Štefanides.

Banky vtedy nerobili normálny úverový biznis. Úroky na úveroch sa pohybovali od 20 do 30 percent, čo podľa ekonóma bol znak toho, že niečo nie je v poriadku.

Záchrana a ozdravenie bankového sektora, ktorý v normálnej fungujúcej ekonomike do nej pumpuje novú energiu, bolo prvoradou úlohou novej vlády.

Na divoké 90. roky nakoniec doplatili obyčajní ľudia, pretože nesplácané úvery bánk sa vyrovnali zo štátneho rozpočtu, teda z peňazí daňových poplatníkov.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Tri najväčšie štátne banky VÚB, Slovenská sporiteľňa a Investičná a rozvojová banka (IRB) boli v rokoch 2000 až 2001 predané zahraničným investorom. Ich nesplácané úvery, ktoré sa pohybovali až do výšky 50 percent z celkových úverov, boli presunuté do štátnej Konsolidačnej banky, do ktorej natiekli peniaze z rozpočtu na ich úhradu.

Cena za ozdravenie bánk sa odhaduje na 105 miliárd korún. Vyše 50 miliárd sa vrátilo späť štátu vo výnosoch z privatizácie finančných domov. Zvyšok sa vrátil v podobe zníženia úrokov na štátnych dlhopisoch a v nižších úrokových nákladoch v životaschopných podnikoch. Bankové reformy mali totiž za následok výrazné zníženie úrokov na trhu.

Prečítajte si tiež: Rok 2000: VSŽ zachránili Američania, ale už dvakrát chceli odísť Čítajte 

Oslabenie koruny

Stav ekonomiky sa odrazil aj na sile domácej meny. Devalvácia koruny prišla tesne po voľbách v roku 1998, pretože jej kurz bol už dlhšie neudržateľný.

Už na začiatku októbra Národná banka Slovenska zrušila fixný kurz koruny a bol zavedený voľne plávajúci kurz. Kurz koruny klesol okamžite o 17 percent a neskôr sa stabilizoval na úrovni zhruba o 14 percent nižšie, ako bol pred devalváciou.

Korune prestali veriť zahraniční investori, ale potom už aj Slováci. „Bolo bežné, že ľudia vyberali z bánk svoje úspory v korunách a menili ich na tvrdú menu, na doláre či marky,“ spomína Štefanides.

V priebehu roka 1999 slovenská koruna oslabovala oproti euru aj doláru. Dosahovala historicky najslabšie kurzy. Za euro museli Slováci vytiahnuť z peňaženky v máji 1999 viac ako 47 korún. V roku 2000 to už bolo len 43 korún, keďže domáca mena sa stabilizovala a postupne sa posilňovala.

Pri vstupe Slovenska do EÚ bol už kurz na 40 korunách za euro a v posledný rok existencie koruny v roku 2008 mohli Slováci jedno euro kúpiť za 30 korún.

Prečítajte si tiež: Rok 2000: Keď ochorel Rudolf Schuster Čítajte 

Daňové reformy

Okrem ozdravenia bánk sa vtedajšia vláda zamerala aj na ozdravenie ekonomiky cez daňové reformy.

V prvom roku svojho pôsobenia sa vláde podarilo zaviesť balíček ekonomických opatrení, akými bolo deregulovanie cien nájomného, cestovného, energií, ako aj zvýšenie DPH zo šesť na 10 percent a znížila sa daň z príjmu pre firmy zo 40 na 25 percent. Osekali sa aj výdavky na sociálnu oblasť, ktoré zaťažovali štátny rozpočet.

„Na zmeny v daniach tlačil najmä Ivan Mikloš, vtedajší podpredseda vlády pre ekonomiku. Išlo o to zaplátať diery deravej štátnej pokladnici,“ spomína Štefanides.

Tiež sa prilákali zahraniční investori, lebo vláda jasne povedala, že chce krajinu nasmerovať na Západ do NATO či Únie. „Investori opäť objavili Slovensko na mape Európy, lebo dovtedy to bola čierna diera,“ dodáva ekonóm.

Zaviedli sa aj daňové úľavy na podporu investícií. „V tom čase bolo Slovensko spomedzi štátov V4 vo vstupe zahraničných investícii na chvoste a počas našej vlády sa podarilo najväčšie zábrany ich vstupu prekonať,“ vraví Schmögnerová.

Nové zákony napríklad o bankrote pomohli aj oživeniu podnikového sektora. „Dôsledkom toho markantne poklesla úroveň úrokových sadzieb a vzrástla dostupnosť úverov,“ tvrdí Schmögnerová.

Spomínané reformy mali z krátkodobého hľadiska vplyv na zhoršenie slovenskej ekonomiky. V roku 1999 sa ekonomika prepadla do miernej recesie. Nezamestnanosť stúpla na viac ako 16 percent a inflácia nad 12 percent.

O rok neskôr už nastal mierny nárast výkonnosti ekonomiky, hoci stále rástla nezamestnanosť aj rast spotrebiteľských cien. Karta sa obrátila až v roku 2001, keď sa reformy začali prejavovať v reálnej ekonomike.

Podľa Štefanidesa bolo v roku 2000 dôležité aj to, že sa začali privatizovať štátne energetické monopoly ako SPP či distribučné firmy a telekomunikácie. V tomto roku sa predali americkej firme U. S. Steel aj Východoslovenské železiarne v Košiciach.

Predaj väčšiny strategických podnikov sa však dokončil až za druhej vlády Mikuláša Dzurindu v rokoch 2002 až 2006.

Prečítajte si tiež: Rok 2000: Čo spájalo Dzurindu a playstation Čítajte 

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Slovensko

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
Mečiarove amnestie, Banky, Medzinárodný menový fond, 25 rokov denníka SME
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rozprávky SME

Či za dobré sa treba dobrým odmeniť (číta Robert Roth)

Klasické rozprávky (nielen) pre vaše deti.

Rozprávky
Cynická obluda

Klasické Kollárove nedorozumenie

Ako sa počas lockdownu nejaká misska ocitla v limuzíne predsedu parlamentu?

Koronavírus na Slovensku: Niektoré školy budú môcť otvoriť už v pondelok, žiaci a rodičia musia mať test (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili už viac ako 111-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 957 obetí.

Ilustračné foto
Minister financií Eduard Heger (OĽaNO).

Neprehliadnite tiež

Sulík predstaví ďalšie podnikateľské kilečko ešte do Vianoc

Súbor bude podľa Sulíka obsahovať omnoho viac opatrení ako prvé kilečko.

Minister hospodárstva Richard Sulík.

SaS predstavila svoj plán obnovy, dôraz kladie na efektívnosť

V pláne SaS nechýba ani Sulíkov odvodový bonus.

Minister hospodárstva Richard Sulík.

Česko skončí so spaľovaním uhlia v elektrárňach v roku 2038

Rozhodnutie komisie musí ešte potvrdiť vláda, očakáva sa, že ho potvrdí.

Ilustračná fotografia.

USA stupňujú tlak, na čierny zoznam pribudli ďalšie čínske firmy

Analytici neočakávajú výraznú zmenu politiky ani po tom, ako sa funkcie šéfa Bieleho domu ujme Biden.

Ilustračná fotografia.