SME

Šramko: V schválenom rozpočte vidíme riziká za viac ako miliardu

Vláda si s obľubou v rozpočte vytvára rezervy v hodnote stoviek miliónov eur. Ich použitie často nie je viazané na konkrétny účel a je mimo kontroly parlamentu.

Predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ministerstvo dopravy tlačí na uvoľnenie dlhovej brzdy. V praxi by to znamenalo, že by sa peniaze napríklad na výstavbu diaľnic či rekonštrukciu koľají nerátali do verejného dlhu.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť však s takýmto krokom nesúhlasí. Takýto krok podľa nej nie je potrebný. Do roku 2025 totiž podľa predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť IVANA ŠRAMKA vieme nájsť desať miliárd eur.

„V minulosti sa dokázalo minúť na stavbu ciest 500 až 700 miliónov ročne. Neviem, ako sú pripravené ďalšie investície, ale rozhodujúce sú priority vlády," hovorí v rozhovore pre SME.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V spoločnosti sa stále rozprávame o tom, že je dôležité znižovať deficit k nule. Mnohí odborníci však poukazujú na to, že znižovanie deficitu by mohlo byť pomalšie, ale len ak by sme robili štrukturálne reformy. Ako to vnímate?

„Aj takýto pohľad na tempo konsolidácie je možný, ale štrukturálne reformy pôsobia na ekonomiku v dlhodobom horizonte. Štrukturálne zmeny sú kľúčom k tomu, aby naše verejné financie boli dlhodobo udržateľné a aby bol vývoj dlhu a deficitu pozitívny. V prípade Slovenska by mal dlh dosahovať maximálne 40 percent HDP. To je nielen podľa nás ako Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale aj OECD či Menového fondu pre Slovensko prijateľná hranica, aby v prípade krízy vláda mala dostatočne veľký finančný vankúš, z ktorého by dokázala pomôcť a stimulovať ekonomiku.“

Darí sa nám robiť štrukturálne opatrenia?

Prečítajte si tiež: Poslanci schválili štátny rozpočet na rok 2018, deficit má klesať Čítajte 

„Poslednou významnou štrukturálnou reformou s pozitívnym vplyvom na dlhodobú udržateľnosť bola zmena dôchodkového systému v roku 2012. Odvtedy reformy s takýmto vplyvom v dôležitých oblastiach neboli.“

Vláda v súčasnosti prichádza s názorom, že treba určiť strop odchodu do dôchodku. Je to v rozpore s dôchodkovou reformou, ktorú chválite. Ako vnímate túto jej iniciatívu?

„Dôchodková reforma je mimoriadne pozitívna pre verejné financie a ich dlhodobú udržateľnosť. Každá zmena, ktorá to zhorší alebo zmení, je negatívna. Ide skôr o politickú tému, keďže momentálne nevieme, na akom veku by sa odchod do penzie mal zastropovať. Dosah sa preto nedá vyčísliť.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Minister práce Ján Richter nedávno hovoril o 65 rokoch.

„To by išlo proti trendom, ktoré sú vo väčšine európskych krajín, kde sa vek odchodu do dôchodku zvyšuje.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C56BJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

Batériové úložiská tak predbehli plyn, vodné aj jadrové elektrárne.


SITA
Výstražná tabuľa a technológia zariadenia plynovodu na prepojovacom bode Budince – reverz.

Rokovalo sa aj o Balkánskej ceste.


TASR
Ilustračné foto

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť analyzovala novelu dôchodkového systému.


TASR
Tunel Horelica.

Ide o úsek D3 Čadca, Bukov - Oščadnica s tunelom Horelica.


TASR
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu