SME
Pondelok, 30. november, 2020 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky
SME 25 ROKOV

Rok 2009: Hliadky penzistov a Počiatek na jachte. Ako Slovensko prijalo euro

So stanovením kurzu slovenskej koruny voči euru je spájaná aj kauza vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka zo Smeru.

Premiér Robert Fico pózuje s eurovými bankovkami po prechode na novú menu.
Prečítajte si tiež: SME vás prevedie cez štvrťstoročie Čítajte 

BRATISLAVA. Ľudia sa konca slovenskej koruny obávali, nevedeli, čo im nová mena prinesie. Báli sa, že ich budú obchodníci klamať, obávali sa aj prudkého zdražovania. Slovensko prijalo euro pred deviatimi rokmi, teda v roku 2009, ako 16. krajina v Európe. Dodnes si pritom niektorí Slováci prepočítavajú pri nákupe cenu tovaru.

Z prieskumu eurobarometer, ktorý zverejnila Európska komisia za minulý rok, vyplýva, že ceny ešte stále prepočítavajú štyria z desiatich ľudí.

Dôchodcovia hliadkovali v obchodoch

Ak stojí vec desať eur, koľko je to slovenských korún, 300? Pripraviť ľudí na novú menu mali napríklad aj takzvané duálne cenovky, teda dvojité zobrazenie cien.

Vo všetkých obchodoch mohli ľudia nájsť pod každým tovarom cenovky, na ktorých boli ceny v slovenských korunách aj v eurách.

Duálne cenovky mali obchodníci povinnosť mať umiestnené pod tovarom približne od leta 2008 až do konca roku 2009. Niektorí ich ale zobrazovali dlhšie.

Po zavedení eura bolo možné ešte 16 dní platiť v obchodoch aj v oboch menách. Výdavok spotrebitelia už dostávali v eurách.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Rok 2009: Záblesk modrej Gašparovič prevalcoval. Z Radičovej sa tak stala premiérka Čítajte 

Kontrolovať, či počas povinného približne jeden a pol ročného obdobia nechýbajú na regáloch dvojité cenovky, mali štátu pomôcť takzvané dôchodcovské hliadky.

Penzisti chodili po predajniach a pozerali, či tam nechýbajú ceny v eurách aj v slovenských korunách.

Ceny v oboch menách sa v tom čase objavovali aj na všetkých faktúrach, výplatných páskach, bankových účtoch či v katalógoch.

Úplný ošiaľ medzi ľuďmi spôsobili tiež takzvané štartovacie eurobalíčky. Išlo o plastové vrecká, ktoré obsahoval rôzne eurové mince v hodnote 500 slovenských korún, respektíve 16,6 eura.

Cesta do Monaka bola súkromná, bol som tam s kamarátmi už štvrtý rok po sebe na pretekoch F1. Všetky náklady som si hradil sám.

Ján Počiatek, vtedajší minister financií o ceste do Monaka, kde sa stretol so spolumajiteľom finančnej skupiny J&T Ivanom Jakabovičom

Dostupné boli ešte pred oficiálnym vstupom do eurozóny na pobočkách Slovenskej pošty a v bankách a ľudia na ne čakali hodiny v dlhých radoch.

„Výrazný podiel našich pôšt už eurobalíčky vypredal, ľudia ich kupovali po desiatkach,“ povedal v tom čase hovorca Slovenskej pošty.

Na začiatok si pošta vtedy objednala 400-tisíc kusov balíčkov, na niektorých pobočkách sa vypredali za polhodinu.

Aby bolo novej meny dosť, prišlo na Slovensko na začiatok roka 2009 až 188 miliónov eurových bankoviek a 500 miliónov eurových mincí.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Keby sa vtedy všetky tieto bankovky poukladali vedľa seba, pokryli by plochu deväťkrát väčšiu ako Štrbské pleso. Keby sa poukladali za seba, mal by ich rad dĺžku 25-tisíc kilometrov.

Pokiaľ ide o mince, keby sa poukladali na seba, šesťkrát by prevýšili najvyšší vrch Slovenska - Gerlachovský štít, ktorý meria 2655 metrov.

Koruny za eurá bolo možné meniť vo všetkých bankách v krajine bezplatne. Mince do konca júna a papierové bankovky do konca roku 2009.

Vymeniť bez poplatku bolo potom možné koruny ešte v Národnej banke Slovenska, mince NBS vymieňala do konca roku 2013, papierové peniaze jej môžu ľudia odniesť ešte aj dnes.

Mnohí ľudia ale slovenské koruny nevymenili a nechali si ich napríklad na pamiatku. V roku 2015 bolo v obehu ešte stále 19 miliónov kusov bankoviek.

Prečítajte si tiež: Rok 2009: Prvý rok úmorného normálu Čítajte 

Počiatek na jachte

O zavedení eura sa začalo hovoriť ešte v roku 2004, teda v období keď sme sa stali členmi Európskej únie.

O rok neskôr Slovensko vstúpilo do takzvaného kurzového mechanizmu ERM II. Je to niečo ako čakáreň na euro, v ktorom krajina musí zotrvať minimálne dva roky pred zavedením spoločnej meny.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Počas tohto obdobia v podstate kurz meny krajiny nesmie vybočiť z dohodnutého pásma. Ide vlastne o test stability meny predtým, ako sa presne zafixuje jej kurz k euru.

Slovensku sa kurz koruny voči euru dvakrát upravoval, keďže koruna silnela, napokon v júli 2008 pevne stanovila Rada Európskej únie na 30,1260 koruny za euro.

So stanovením kurzu slovenskej koruny je veľmi pevne spájaná aj kauza vtedajšieho ministra financií Jána Počiatka zo Smeru.

Prečítajte si tiež: Rok 2009: Za výbuch v bani nie je nik potrestaný, súdy dodnes nerozhodli Čítajte 

Tri dni pred ukotvením kurzu sa stretol v Monaku na jachte so spolumajiteľom finančnej skupiny J&T Ivanom Jakabovičom. Opozícia Počiatka obvinila, že sa s finančníkmi stretol preto, aby im vyzradil hodnotu, na akú sa mal zmeniť úradný kurz eura s korunou.

Krátko po stretnutí totiž skupina J&T zarobila milióny korún na zmene konverzného kurzu koruny.

„Cesta do Monaka bola súkromná, bol som tam s kamarátmi už štvrtý rok po sebe na pretekoch F1. Všetky náklady som si hradil sám. Napriek informáciám NBS, že nedošlo k úniku informácií, sa niekto snaží podsúvať tendenčné konštrukcie, z kto­rých vyplývajú aj vaše otázky, preto nevidím dôvod na ne reagovať,“ bránil sa pár dní po prepuknutí kauzy Počiatek.

Účasť ministra na zárobku finančníkov sa nikdy nedokázala. Premiér Robert Fico mu vtedy dal symbolickú žltú kartu. Z funkcie musel odísť Karol Biermann, vtedajší riaditeľ bratislavského letiska, ktorý bol na jachte tiež.

Prečítajte si tiež: Rok 2009: Odchod zo školy, príchod do SME Čítajte 

Fico najprv pochyboval

Podľa Ivana Šramka, ktorý bol v tom čase guvernérom Národnej banky Slovenska, Slovensku sa podarilo zaviesť euro najmä vďaka tomu, že sa na tom politici dokázali dohodnúť.

Dôležitou úlohou NBS bolo v tom čase správne komunikovať zavedenie novej meny s verejnosťou, podnikateľmi a firmami, ako aj s vládou. Keďže v roku 2006 sa vymenila vláda Mikuláša Dzurindu za koalíciu vedenú Robertom Ficom.

„Myslím si, že komunikácia bola veľmi dôležitá. Ficova vláda mala isté otázky vzhľadom na to, že proces spustila predchádzajúca vláda, najmä sa obávala, ako zmeny príjmu ľudia a ako to ovplyvní ich majetok,“ dodáva Šramko.

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Banky

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Článok je zaradený aj do ďalších tém
25 rokov denníka SME
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Rodičov trápi dištančné vzdelávanie, PCR testy odhalili 196 prípadov (minúta po minúte)

PCR testy na Slovensku odhalili celkovo viac ako 105-tisíc nakazených. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 839 obetí.

Ilustračné foto.

Fico spojil Norberta Bödöra s Bonulom, predtým hovoril inak

Zákazky od Bonulu Smer nechce prezradiť.

Na fotografii (zľava) sú bývalý zamestnanec Bonulu Peter Brath; profesionálny zápasník Attila Végh; Matúš Mečár, ktorý bol odsúdený za vydieranie; nitriansky podnikateľ Norbert Bödör; podnikateľ a manažér zápasníkov Eduard Gerek a zástupca riaditeľa Národnej jednotky finančnej polície NAKA Milan Mihálik.
Dnes píše Nataša Holinová

Čaj u pána senátora

Pokým nebudú pre kráľov a pompadourky platiť tie isté pravidlá ako pre pospolitý ľud, nič sa nezmení.

Nataša Holinová

Neprehliadnite tiež

RTVS pre minority, a zmena playlistov, tvrdí kandidát do Rady pre vysielanie

Jozef Bednár vidí najväčšie výzvy v online svete.

Jozef Bednár

Diaľničná spoločnosť musí vrátiť vyše 115 miliónov eur

Dôvodom je porušovanie pravidiel pri obstarávaní.

Stavba diaľničného úseku D1 Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala v marci 2019.

Slováci zanedbávajú ochranu svojich údajov na internete, slabinou sú heslá

Viac ako polovica respondentov sa obáva, že ich osobné údaje môžu byť zneužité.

Ilustračná fotografia.
Zatvorené lyžiarske stredisko Smrečiny v Liptovskej Tepličke.