Z Bureša Babišom: Tvrdý boj o Duslo, slovenský klenot

Klenot. Tak rozhodne možno označiť slovenskú chemickú firmu Duslo Šaľa. Spoločnosť je zlatým vajcom priemyslu už od čias socializmu, čo si dávno uvedomoval tiež ambiciózny finančník a žralok v chémii Andrej Babiš.

Boj o Duslo nebol ľahký, bolel ho a vytvoril mu množstvo nepriateľov. Z obchodného hľadiska to však rozhodne stálo za to. Podnik je vlajkovou loďou celej chemickej divízie holdingu Agrofert a silným politickým nástrojom.

Firma, ktorá sa aktuálne chváli nielen rekordnými hospodárskymi výsledkami, patrila k najväčším podnikom celého Československa. V boji o moloch si teda musel Babiš vyhrnúť rukávy. A tiež sa zašpiniť.

V období 2004 - 2006 prebehlo slovenskými médiami niekoľko správ o tom, že vtedy málo známa skupina Agrofert oslovuje akcionára zamestnaneckej spoločnosti, aby jej predali svoje podiely. Za jednu akciu Dusla ponúkal holding 71 508 korún.

Pre zamestnancov išlo o príjemný šok. Bez skúseností očakávali, že akcie ohodnotia podnikatelia na najviac pár tisíc korún. Odrazu si však uvedomili, že v rukách držia poklad, za ktorý si konečne doprajú automobil, či poriadnu dovolenku.

Bez vedomia, akú hodnotu akcie skutočne majú, Andrejovi Babišovi hromadne predávali akcie. Nával bol tak veľký, že nestihol vyplácať peniaze a drobným akcionárom musel rozdávať len časové lístky. Sám Babiš sa v rozhovoroch chválil tým, ako sa pri výkupe stáli dlhé rady a ľudia boli z nečakaných peňazí nadšení.

Agrofert zo začiatku výkupu sľuboval, že uvedenú cenu akcií zachová a odkúpi za ňu celých sto percent podniku.

Okrem viac ako tisícky drobných akcionárov mali v Duslu najsilnejší vplyv hlavne manažéri. Sedemnásť z nich ovládalo väčšinu chemického podniku cez akciovú spoločnosť Prezam.

Najväčší odpor proti predaju podielov do rúk nových majiteľov kládol Jozef Kollár, skúsený manažér, ktorý sa rád chválil tým, že socialistickú firmu postavil na nohy tak, že ju po páde režimu nielen zachránil, ale tiež začala zarábať.

Na Babišovi videl, že sa neuspokojí s minoritným podielom v podniku a bude chcieť získať kontrolu nad výrobou celej spoločnosti, ktorá vyrábala rad surovín pre ďalšie kľúčové podniky na slovenskom a v Česku.

Po tom, čo Agrofert prevzal všetky zamestnanecké akcie, však manažérom nezostalo veľa možností ako na situáciu reagovať. Kollár sa pokúšal bojovať hlavne cez tlak na politikov okolo Vladimíra Mečiara. Varoval ich pred kradmou povahou Agrofertu.

Ten však útočil skrytými protiútokmi. Akcie Prezamu začala skupovať advokátska kancelária Nitschneider & Novák pre naoko neznámeho klienta Avion Gastro Invest. Ako sa však neskôr ukázalo, táto spoločnosť následne akcie hromadne odpredala Agrofertu.

Túto praktiku využil Andrej Babiš opakovane pri akvizíciách, ktoré predajcovia odmietali.

Keď Prezam nevedomky odovzdal väčšinu akcií Andrejovi Babišovi, zvyšok akcionárov nemal na výber. Ako prekvapená menšina, stratili v Dusle slovo. Ich osud bol plne v rukách stúpajúcej hviezdy československých finančníkov - Andreja Babiša.

Dobre si to uvedomovali, a tak mu v roku 2004 po dvojročnom boji odovzdali aj zvyšok akcií. Aj za podmienok, že dostanú len polovicu hodnoty a doplatok až neskôr.

Hoci časť zamestnancov a najmä pokorený Jozef Kollár nevedia prísť Andrejovi Babišovi na meno dodnes, Duslo sa stalo pre rodiaceho sa lídra sektoru nástrojom pre rast ďalších akvizícií v chémii.

Stalo sa tiež významným žolíkom pre budovanie pozície významného zamestnávateľa a subjektom, s ktorým musí slovenská vláda rokovať.

Bolo tomu tak aj v roku 2016, keď mesto Šaľa, niekedy tiež posmešne prezývané ako Babišovo, hostilo výjazdové rokovanie vlády. Návšteva malého mestečka, ktorá nie je obvyklá, upriamila pozornosť médií aj kabinetu Roberta Fica na to, že chemičke a jej dodávateľom chýbajú ľudia.

Oligarcha Andrej Babiš. (zdroj: SME/Gabriel Kuchta)

Andrej Babiš je najväčším zamestnávateľom celého regiónu. Zamestnáva vyše dvetisíc pracovníkov, čo spolu s nadväzujúcimi pracovnými miestami tvorí viac ako tretinu všetkých zamestnancov v mestečku. K tomuto počtu je nutné pripočítať tiež pracovníkov zamestnaných na rekonštrukcii podniku.

Francúzska firma Technip, ktorá je stavebným dodávateľom projektu, spoločne s Duslom počas rekonštrukcie, ktorá v podniku prebieha od roku 2015 a mala by trvať minimálne tri roky, zamestnáva ďalších 1300 zamestnancov.

Duslo má medzi podnikmi zo skupiny Agrofert úplne výnimočnú pozíciu. Za úspechmi stojí tiež priazeň kabinetov Roberta Fica. V roku 2014 schválila slovenská vláda Duslu rekordnú dotáciu 58 miliónov eur.

Dotácia má podobu úľav na daniach a peniaze majú byť použité na vyššie uvedený projekt rozsiahlej rekonštrukcie výrobných technológií na výrobu čpavku. Do nej pritom plánoval Agrofert investovať už v predošlých rokoch a bez dotácie.

Najvyššia štátna pomoc v slovenskej histórii bola najväčšiemu výrobcovi hnojív v strednej Európe pridelená s odôvodnením, že mu vykompenzuje príliš drahý plyn. Žiadny iný priemyselný podnik však tak vysokú podporu s týmto argumentom nezískal.

Kontroverzný bol aj spôsob udelenia dotácie pre podnik. Kým minister hospodárstva Tomáš Malatinský niekoľko rokov odmietal udeliť Babišovi finančnú pomoc, jeho nástupca Pavol Pavlis schválil rekordnú dotáciu po niekoľkodňovom pôsobení vo funkcii.

Podozrenie z toho, že šiel rezort podniku „naruku“, vzbudzuje najmä fakt, že Pavlis pred nástupom do funkcie podnikal vo viacerých firmách priamo s Andrejom Babišom.

Babiš s Pavlis sedeli v štatutárnych orgánoch firmy Port Service Bratislava, dávnejšie sa poznali ešte ako pracovníci Petrimexu. Babiš v rozhovore pre magazín Týždeň povedal, že sa s Pavlisom vídava približne raz ročne - pri spoločenských udalostiach bývalých kolegov z Petrimexu.

Babiš sa pozná aj s ďalším poslancom Smer-SD Ivanom Vargom, ktorý sedel v orgánoch spoločnosti Biotika.

Blízkosť ku slovenskej vláde je u budúceho českého premiéra pravdepodobná. Isté pochybnosti vzbudil samotný proces schvaľovania dotácie pre Duslo. Prebiehal potichu a nebyť upozornenia médií, o rekordnej štátnej pomoci by nemusel nikto nič vedieť.

Ficova strana, v tom čase s jasnou väčšinou v parlamente, ako samovládca v tichosti schválila legislatívnu úpravu, ktorá dotáciu povolila prerokovať len na úrovni ministerstva, bez verejnej diskusie.

Na archívnej snímke z 30. marca 1967 III. etapa výstavby Dusla v Šali. V tejto etape bola postavená výrobňa čpavku a močoviny a energetické a vodárenské objekty. Z juhoslovanského prístavu Rjeka bol do Dusla v Šali privezený ako súčasť anglickej dodávky regenerátor na výrobu čpavku. Toto zariadenie 42 metrov dlhé o priemere 3,4 metra a váhe 40 ton patrilo medzi najdrahšie a najdôležitejšie pri výrobe čpavku. (zdroj: TASR)

Bez zámeru chváliť samého seba, ako autor publikácie konštatujem, že som bol prvý, kto v médiách odhalil v tichosti prebiehajúce schvaľovania rekordnej štátnej dotácie pre Duslo Šaľa. Bohužiaľ samotný profesionálny prístup, nestrannosť a vedomie nutnosti o závažnom dianí ma priviedlo do štádia, kedy sa so mnou ako redaktorom či spisovateľom odmietajú predstavitelia Duslo Šaľa o čomkoľvek baviť.

„Ďakujem Vám za Váš email, za zaslané otázky a za prejavený záujem o moju osobu. Veľmi dobre si pamätám za posledných xxx rokov (vrátane Vášho pôsobenia na predchádzajúcom pracovisku) ako som Vám prichystal v mnohých prípadoch na Vaše otázky, či už priamo alebo prostredníctvom pána Hanzelku z PR Agrofertu seriózne odpovede a ako ste ju potom v pomyselnej honbe za senzáciou prekrútil, skrivil a prípadne aj úplne obrátil.

Na základe mojej skúsenosti s Vami a Vašim správaním sa nehodlám nižšie uvedenými otázky zaoberať, nieto Vám na ne odpovedať. Vy by ste si mal byť vedomý čo ste písaval a ako ste písaval a hlavne asi pre koho a za akým účelom… zberáte len plody svojej vlastnej práce. Preto som sa rozhodol ako som sa rozhodol,“ odpovedal na oslovenie na vyjadrenie pre publikáciu Z Bureše Babišem generálny riaditeľ Duslo Šaľa Petr Bláha.

Samotná spoločnosť dlhodobo odmieta označovať úľavu na dani za dotáciu. Firma zdôrazňuje tiež, že k štátnej dotácii pribalí vlastnú finančnú injekciu vo výške 300 miliónov eur. Tu však kritici zase pripomínajú, že investícia mala byť na programe dňa aj bez štátneho stimulu. Podnik je navyše dlhodobo ziskový a dá sa povedať zlatým vajcom impéria Andreja Babiša.