BRATISLAVA. Od začiatku budúceho roka sa budú môcť do jaslí dostať aj deti nepracujúcich rodičov.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnych službách, ktorý schválila vláda.
"Precizuje sa možnosť poskytovania starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa rodičovi tohto dieťaťa, ktorý nespĺňa podmienku podpory zosúlaďovania rodinného života a pracovného života," uvádza ministerstvo.
Možnosť poskytovania takejto služby nepracujúcim rodičom však bude obmedzená prevádzkovými pomermi konkrétneho poskytovateľa, teda využitím reálne neobsadených miest a zachovaním regulácie počtu detí v dennej miestnosti, ktorá spĺňa funkciu spálne a herne.
Zmena času
"Zároveň však právna úprava viaže možnosť poskytnutia starostlivosti tomuto okruhu rodičov na podmienku, že voľné miesto nemožno obsadiť dieťaťom rodiča, ktorý spĺňa podmienku zosúlaďovania pracovného a rodinného života, alebo podmienku vážnych dôvodov nemožnosti zabezpečenia starostlivosti o dieťa," objasňuje ministerstvo práce.
Novela zákona má tiež upraviť čas, dokedy najneskôr môže zostať dieťa v jasliach. Podľa súčasného znenia zákona môže byť dieťa v jasliach do konca kalendárneho roka, v ktorom dovŕši tri roky veku.
Podľa nového návrhu rezortu práce bude poskytovanie starostlivosti o dieťa možné jednotne do 31. augusta bezprostredne nasledujúceho po dovŕšení troch rokov dieťaťa.
Deti narodené od 1. januára do 31. augusta príslušného roka tak budú môcť v jasliach zostať do 31. augusta príslušného kalendárneho roka a deti narodené od 1. septembra do 31. decembra príslušného roka do 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.
Kiska novelu vrátil
Jasličkový zákon sa na Slovensku uplatňuje od začiatku marca tohto roka. Sociálnou službou je podľa tohto zákona aj poskytovanie starostlivosti o dieťa do troch rokov veku v čase, keď rodič pracuje alebo študuje na strednej škole alebo vysokej škole.
Prezident Andrej Kiska novelu zákona o sociálnych službách vrátil koncom minulého roka do parlamentu na opätovné prerokovanie.
Považoval ju za neprimerane diskriminačnú voči nepracujúcim alebo neštudujúcim rodičom, keďže oprávnenými prijímateľmi sú len rodičia, resp. zákonní zástupcovia, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, alebo študujú dennou formou na strednej či vysokej škole.
Parlament však veto prezidenta prelomil a novelu zákona schválil v pôvodnej podobe.