BRATISLAVA. Slovensko je krajinou, ktorá dokázala, že rekonštrukcie budov podľa postupov energetickej efektívnosti skutočne fungujú a šetria príjmy obyvateľov.
Vo svojom vyhlásení to konštatovala organizácia Habitat for Humanity, podľa ktorej je Slovensko zo všetkých krajín strednej a východnej Európy najlepším príkladom energeticky účinných renovácií a rekonštrukcií.
V súčasnosti je podľa informácií Ministerstva dopravy a výstavby SR zrenovovaných viac ako 50 percent bytových objektov v krajine.
Ako pripomína Pam Pacerová z Habitat for Humanity, Slovensko začalo s renovačným a rekonštrukčným programom pre obytné budovy ešte pred tým, ako vstúpilo do EÚ, a teda bez prístupu k európskym fondom.
Každé štvrté obydlie
Vyše 70 percent z dvoch miliónov bytových objektov na Slovensku bolo postavených pred rokom 1970 bez ohľadu na ich energetickú efektivitu. „V roku 1996 však vznikol Štátny fond rozvoja bývania, čím sa Slovensko stalo prvou stredoeurópskou krajinou, ktorá zaviedla pravidlá fondu opráv podľa nemecko-rakúskeho modelu a prijali zákon o združovaní vlastníkov domov pre obytné budovy,“ uviedla Pacerová.
Dodala, že do dnešného dňa sa prostredníctvom tohto fondu zrekonštruovalo a zmodernizovalo vyše 214-tisíc obytných budov, čo je viac ako 23 percent celkového počtu bytov a domov na Slovensku. Na renovácie a energetické úpravy bolo zo štátneho fondu vyčlenených viac ako 931 miliónov eur.
Priemerné náklady na renovácie na jedno obydlie sú približne 5 000 eur, pričom renovované budovy znížili svoje náklady na kúrenie až o 50 percent.
Od roku 2013 Slovensko využíva európske finančné nástroje na podporu programu rekonštrukcií a tepelných izolácií obytných budov.
Na prahu energetickej chudoby
S cieľom zabezpečiť, aby aj ostatné krajiny strednej a východnej Európy nasledovali tento model, sa Habitat for Humanity usiluje o vytvorenie povinných ustanovení, ktoré pomôžu združeniam vlastníkov domov pri rekonštrukciách.
Rovnako má za cieľ vytvorenie jasného systému zodpovednosti za správu bytov, ktorý berie ohľad na energetickú efektivitu.
Rastúce náklady na elektrickú energiu v panelových domoch strednej, východnej a juhovýchodnej Európy predstavujú až 50 percent z príjmov ich obyvateľov, ktorí sa tak ocitajú na prahu energetickej chudoby.
Vykurovanie priestorov a ohrievanie vody v obytných budovách pritom predstavuje až 40 percent celkovej spotreby energie. „Vzhľadom na možné zníženie spotreby energie v týchto budovách o 40 až 50 percent sa preto ich modernizácia javí viac než užitočná,“ konštatovala Pacerová.
