INZERCIA

Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody

Či už ste mladá rodina, pár alebo jednotlivec, bývajte tam, kam vás to ťahá najviac.

Mladý chalan, ktorý prišiel z malého mesta a Bratislavu si nevie vynachváliť a potom bratislavská dievčina, ktorá radšej odišla žiť na vidiek, na ranč. A potom ešte dva príbehy - mladé rodiny s malými deťmi. Všetci sa živia z domu a tak môžu fungovať odkiaľkovek, napriek tomu jedni zvolili vidiek, druhí mesto. Štyri rozdielne osudy, pričom každý z nich na svoj štýl bývania nedá dopustiť. Každý tiež inak uchopil generačnú výpomoc s bývaním. Niekomu vyhovuje bývať u rodičov, ďalší je od nich ďaleko, iným pomohli k bývaniu. Veď, poďme sa na to pozrieť.

Kone rozhodli

Ako sa asi zachová dievča z Bratislavy, ktoré rado trávi čas v nákupných centrách, keď sa jej rodičia rozhodnú kúpiť chalupu na vidieku a presťahovať sa? Ak čakáte dramatický záver o dievčenskom utrpení, tak vás vývoj tohto príbehu prekvapí.

Martina Koniarová má svoj koníček v mene. Kone. V útlom veku sa začala venovať westernovému jazdeniu a okrem koní mala v sebe túžbu chovať a starať sa o všetko živé. Preto, keď rodičia kúpili starú budovu za Cíferom, v priestoroch bývalého družstva, celkom sa potešila. Bude mať svojho koňa a nie jedného. A okrem koňa si kúpi aj iné zvieratá. Tak sa stalo.

Po čase rodičia zistili, že na chalupe trávia viac času ako v bratislavskom byte, tak sa k Cíferu rozhodli presťahovať úplne. Spolu s nimi išla aj Martina.

Dnes na ranči býva s dlhoročným priateľom Martinom. Ten sa v čase našej návštevy fotiť nechcel. Bola nedeľa a tak ju trávil ako bolo treba – pokladal novú dlažbu a bol celý od malty.

Sedíme v salóne, ktorý atmosférou pripomína ranč - aj sa tak volá Ranč pod Lipkou. Na stene za nami sú desiatky Martininých ocenení za westernové jazdenie. Pod oknom občas prebehne niektorá z mačiek, ktoré sa motali okolo našich nôh, už keď sme prichádzali. Spolu ich je dvadsať. Niektoré si priniesli sami Koniarovci, niektoré ľudia z dediny, keď ich nechceli utratiť, ale doma ich mať nemohli. No a keď mačiek pribúdalo, ďalšie sa k partii zatúlali z polí a už aj zostali.

Dochádzanie? Žiadny problém

Rodičia Martiny dochádzajú každý deň za prácou a hoci sú rodení Bratislavčania, jej otec nechápavo krúti hlavou, prečo by vraj malo byť dochádzanie problém. Veď autom je to polhodinka a tu vedľa, v Cíferi, stoja vlaky s priamym spojením do Bratislavy, kde ste za necelých 40 minút.

Ani Martinu bývanie na vidieku neobťažuje. Hoci tvrdí, že na založenie rodiny je mladá, tak je rada pri zvieratách. Keď chce ísť do kina alebo na nákupy, vždy môže zbehnúť do neďalekej Trnavy. Bývanie s rodičmi nevadí ani jej, ani jej priateľovi a na ranči chcú určite zostať.

Sedíme pri teplej káve, keď sa vonku rozfúka nepríjemný aprílový vietor, ktorý priniesol aj sneženie. Nevadí, ideme pozrieť zvieratá. Psov, kozy, mačky, kravy, kone a ovce. Zabudli sme na niečo? Aha, ešte jedno čínske prasa. Na zabíjačku? Spýtali sme sa. Martina nás prebodla pohľadom. To určite! Ona má zvieratá rada, nechce ich zabíjať a jesť. Prasiatko, teda teraz už statné prasa, je maznáčik. Martina k nemu vchádza do výbehu. Prasiatko krochtá nadšením, berie si chlebík, nechá sa hladkať po zaprášenom kožuchu. Dokonca ho Martina naučila aj sadnúť si na povel: Sadni! Neveríme. Ukazuje. Fakt! Prasa, ktoré si vie sadnúť na povel.

Popri tom okolo prebehne mladé žriebätko. Preháňa sa medzi kozami a občas sa pozrie na blízke kravy, ktoré závistlivo mučia, že sa nemôžu hrať s partiou a musia byť za elektrickým ohradníkom. Martina sa im všetkým prihovára, akoby sa s nimi rozprávala denne. Každý má meno.

Bývať na vidieku pre Martinu a jej rodinu neznamená byť izolovaný od civilizácie. Práve naopak. Na ranči učia deti jazdiť na koni. Otec sa pripojil k budovaniu blízkej cyklotrasy z Trnavy do Cífera a zriadil tu “Prvú cíferskú cyklistickú a jazdeckú stanicu”. Podobnú, akú vídate na rakúskych vidiekoch. Môžete si tu odpočinúť, občerstviť sa a pohnúť sa ďalej. V okolí je veľa miest, kam môžete zájsť.

Ruch, čo doplní energiu

Keby ste hľadali človeka, ktorý by najlepšie popísal výhody bývania vo veľkom meste, zavolajte v Bratislave na kávu copywritera Mareka Majzona. Začnite napríklad otázkou na Nové Zámky, odkiaľ pochádza. Dá si lungo s mliekom alebo horúcu čokoládu a zachmúri sa: "Nemám Nové Zámky rád. Mám pocit, že je úmyselne zamerané na rodiny s deťmi a pokiaľ si človek neplánuje tak skoro zakladať rodinu, nemá priestor na akúkoľvek sebarealizáciu. Ak by som sa tam mal vrátiť, musela by sa zmeniť mentalita ľudí a pribudnúť pestrejšie pracovné príležitosti – nielen v bare a nejakej fabrike."

Marek je človek, ku ktorému sedí prívlastok mestský. Jeho koníčky sú skôr indoorové a sám hovorí, že nemá nejaký vrúcny vzťah k prírode, ale má rád veľa ľudí. Ruch mesta ho dobíja energiou. "Najmä preto, že viem, že sa okolo mňa deje život - príbehy ľudí, náhodné stretnutia, zoznámenia a podobne."

Zeleň, komunity a možnosť výberu

Hoci poznámka o prírode naznačuje, že je to technologický geek, nie je to tak celkom pravda. Marek sám hovorí, že sa mu veľmi páčia nové vizualizácie developerov, ktoré mestské štvrte dopĺňajú množstvom zelene a nejakým vodným prvkom, fontánou, jazierkom. Tak si život v meste predstavuje. Ale musí ísť ruka v ruke s technologickým rozvojom. A ešte niečím - komunitami.

"V rámci samosprávy mesta by sa určite mali komepentní venovať budovaniu komunít, ktoré by na oplátku mesto zveľaďovali. Infrašktruktúra by mala poskytovať dostatok alternatív pre rôzne potreby ľudí. Napríklad mi nevyhovuje, že je v Bratislave iba jeden verejný dopravca, ktorý sa veľakrát, vplyvom svojho monopolného postavenia, správa arogantne voči svojim zákazníkom – cestujúcim. No a tí, nemajúc na výber, stále volia jeho služby. A tiež by sa mohli upraviť ceny nájmov, pretože niekedy sú až prehnane vysoké, pričom ja, ako koncový užívateľ, nemusím využívať niektoré veci, za ktoré si aj tak platím. Príklad – nie som šofér, ale často je v cene nájmu aj parkovacie miesto."

Veľkomesto ho priťahuje aj pri plánovaní ďalšieho života. Začal pokukávať po Londýne. Aj preto, že mu je britská mentalita bližšia ako slovenská.

Z vidieka pracujú pre celý svet

“V pondelok nemôžeme fotiť, prídu o nás nakrúcať film z jedného portálu,” hovorí do telefónu hudobník Michal Štofej. Spolu s manželkou Luciou sa stali symbolom vidieckeho úspechu, žijú život, o ktorom veľa mladých rodín len sníva.

V Horných Orešanoch, milej podhorskej dedine, ktorá je na ceste medzi Modrou a Smolenicami, si postavili dom. Tam žijú, pracujú a vychovávajú svoju malú dcérku Grétku. Hoci utiahnuť sa kdesi pod horu môže byť považované za vidiecky azyl s minimálnou možnosťou zárobku, Štofejovci to vnímajú inak. Michal, zakladateľ kapely Hudba z Marsu a ďalších hudobných projektov, má v podkroví vybudované malé nahrávacie štúdio. Pracovňu, odkiaľ tvorí, organizuje koncertné šnúry a kde napríklad aj vytvoril úspešný song pre celoamerickú reklamu kórejskej automobilky.

Lucia tvorí šperky pre nevesty. No nie je to len koníček. Z domu v Horných Orešanoch má zákazníčky po celom svete – Amerika, Kanada, Ázia, čo z nej robí jednu z najúspešnejších Sloveniek v rámci handmade komunity.

O živote na vidieku pôvodne neuvažovali, veď Mišo vyrastal v meste, a hoci Lucia na dedine, ako mladá baba snívala odchode do mesta. Vytriezveli po niekoľkomesačnom pobyte v Anglicku. Chýbal im slovenský vidiek a namiesto rozhodnutia zostať v cudzine, či dokonca presunúť sa za more, sa vrátili. Veď svet je dnes pospájaný, prečo s ním nespolupracovať aj z malej podhorskej dediny.

Výstavba domu si však vyžaduje nielen čas, ale aj peniaze. Najmä tie peniaze sú pre mladých zvyčajne problém, preto často pomáhajú rodičia. Bolo to tak aj u Štofejovcov. Aby získali výhodnejšie podmienky na hypotéke, zapojili rodičov. Tí im jednak načas uvoľnili byt, ktorý nevyužívali, aby mladá rodina v ňom mohla bývať. A tiež v prvej etape výstavby založili rodičovský byt, aby si zaňho mladí postavili dom. Až keď dom stál, presunuli si hypotéku na seba.

Starostlivosť o dcéru na striedačku

V ostatnom čase síce rozmýšľajú, že dom, ktorý si postavili, predajú, ale nie preto, aby sa vrátili do mesta. Len sa chcú presunúť do dediny opodiaľ, kde majú babky, tety a ďalšiu rodinu, ktorá im v prípade potreby postráži dcérku. To je asi jedna z nevýhod života na vidieku a práce z domu. Ak je dcérka doma, je jej plný dom a na prácu nejako nezostáva priestor. Lenže rodinný príjem je závislý od toho, čo obaja manželia vytvoria. Ak nepracujú, nezarábajú. Preto jedna z vecí, na ktorú musia prísne dbať, je disciplína.

“Keď pracuje jeden, druhý sa venuje rodine a domu a naopak,” hovorí Michal, keď stúpame po strmých schodoch k jeho hornej pracovni. Gitara, počítač, klávesy, mikrofóny. Práve dokončuje nový album Hudby z Marsu a uvažuje, či vôbec má dnes zmysel ešte vydávať cédečko, alebo zostane len pri streamovanej hudbe. Napokon hovorí, že asi ho vydá. Časť fanúšikov si na tento nosič zvykla a hudba streamovaná cez internet nemá obľúbený booklet.

Berie do ruky gitaru a zahrá pár úvodných tónov. Dole pod schodami Grétka stíchla a počúva. Cez veľké okno je výhľad na hory. Hudba, ktorá tu vzniká, bude o chvíľu v predaji po celom svete.

Bratislava, pragmatická voľba

“V minulom živote som bola asi kočovník. Aj dnes máme s manželom ideálny biznis na to, aby sme robili odkiaľkoľvek,” začína rozhovor Mirka Števková, ktorá spolu s manželom Gabrielom založila portál zameraný na mikroprácu Jaspravim.sk. Je pre ľudí, ktorí vedia dodať služby odkiaľkoľvek. A to, s čím Števkovci podnikajú, podľa toho aj žijú. Napriek tomu sa usadili aj s deťmi v Bratislave.

“Naozaj by sme mohli robiť odhocikiaľ, veď aj tím máme tak zostavený. Kolegyňu, čo sa stará o sociálne siete máme zo Starej Ľubovne, programátori sedia každý niekde inde… Napriek tomu, keď potrebujeme niečo vybaviť, alebo ísť na stretnutie s klientom, väčšina sa odohráva v Bratislave. Preto je pre nás zatiaľ výhodné zostávať tu. Vlastne ani neviem, či by sme chceli niekde zapustiť korene natrvalo,” zamýšľa sa Mirka.

Doba praje práci z domu

Obidvaja pochádzajú zo stredného Slovenska. Predchádzajúci biznis, personálnu agentúru, ktorá sprostredkúvala práce v zahraničí, založili v Banskej Bystrici hneď po skončení školy. Mali kanceláriu, odkiaľ pracovali a pobočky po celom Slovensku. Ale prišla kríza, žiadosti na prácu od zahraničných klientov ubudli, tak firmu zavreli a zmenili zameranie aj bývanie.

Odvtedy sa zmenila aj doba, ktorá ešte viac praje práci odkiaľkoľvek. “Ešte pred pár rokmi, keď ste nemali office, ste boli divná firma. Dnes… vlastne sa ani nepamätám, kedy som sa naposledy stretla s niekým v office. Všetky pracovné stretnutia prebiehajú v kaviarňach. Ale aj Bratislava sa tomu prispôbila. Dnes je tu veľa dobrých kaviarní, odkiaľ sa dá pracovať a kde môžete zavolať klienta. Ešte pred piatimi rokmi by takýto život možný nebol, boli tu len krčmy, cukrárne alebo puby,” spomína Mirka Števková.

Hoci je výber života vo veľkom meste viac pracovnou ako rodinnou voľbou, aj v rámci mesta sa prejavuje jej a Gabrielov zmysel pre migráciu. “Nechceme stráviť celý deň v aute pri rozvážaní detí na krúžky, preto sa vieme presunúť a bývať v podstate kdekoľvek v rámci Bratislavy, kde máme blízko školu a krúžky.”

Málo detí sa hrá vonku

Keď sme pri detskej téme, Mirka hovorí, že v menších mestách a na vidieku je pre deti viac priestoru a tiež sú viac vonku. V Bratislave deti, ktoré sú vo veku základnej školy, takmer nie sú vonku. Väčšinou sa niekde presúvajú alebo trávia život v interiéri – či už pri počítači alebo inak.

“Minule som sa práve s Gabrielom na balkóne rozprávala, že aha, dieťa na bicykli. To sme už dlho nevideli v Bratislave. Dospelí síce bicykel objavujú, ale vidieť dieťa len tak sa voľne bicyklovať je nezvyčajné. Čo ale aj chápem. Aj my tu máme hneď vedľa v ulici križovatku električiek a trolejbusov, pustiť tam malé dieťa na bicykli je nezmysel,” dodáva s tým, že práve preto neuzavreli ani možnosť presunúť sa časom zase niekam mimo veľkomesta. Ale neplánujú. Uvidia, ako sa veci vyvinú.

Bratislava a ďalej na západ

Erik pochádza z Bardejova, jedného z najkrajších miest na Slovensku. Pragmaticky po vysokej škole si však zvolil na bývanie Bratislavu. “V rámci rozhovorov s rodičmi veľakrát padlo, že keď Slovensko, tak iba Bratislava, poprípade ďalej na západ. Ja som to nevyužil, ale mladšia sestra žije v Španielsku. A cesta Bratislava-Bardejov sa dá spraviť už aj pod päť hodín, keď idete v rozumnom čase a s ťažšou nohou na plyne,” opisuje Erik dôvody, prečo sa nevrátil po škole do rodného mesta.

Samozrejme, rozhodli najmä možnosti zárobku, pričom, ak by sa dalo, nemal by problém sa vrátiť. “No, ak by to bola ponuka, ktorá sa neodmieta, tak určite áno. Popravde, ak by boli platové podmienky veľmi lákavé, tak náklady na život by sa mi pri odchode z Bratislavy znížili o pekný peniaz.”

V Bratislave patrí k tej skupine ľudí, ktorí sa rozhodli nebývať v podnájme, ale využili pomoc rodičov. “Poznám viacero takých ľudí. Hlavne pomocou rôznych sporení na bývanie im rodičia odkladali od mala. Poprípade im dali nejaký štartovací balíček do života, ktorý využili na bývanie. Vačšinou pomáhajú rodičia, ak si nehnuteľosť kupuje človek sám. Vtedy je to naozaj finančne náročnejšie,” vysvetľuje Marek s tým, že aj on rozmýšľal o hypotéke potom, čo dva roky žil v prenájme. Ale keď si zrátal, o koľko by mu klesla životná úroveň, vďačne prijal rodičovskú pomoc.

Rodičia pomáhajú deťom s bývaním podľa jeho skúseností najmä v Bratislave, kde sú ceny nehnuteľností enormne vysoké v pomere k platom. “Ja, ako vtedajší skoro čerstvý absolvent, som plat nemal až taký vysoký, aby som si sám mohol dovoliť kúpiť byt. Beriem to ako taký štartovací byt, poprípade ako investíciu, ktorá časom získava na hodnote.”

Tento článok a Úver na bývanie vám prináša Poštová banka.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Obchvat Ružomberka: už mal byť hotový, nakoniec bude meškať roky

Úsek D1 medzi Hubovou a Ivachnovou, ktorého súčasťou je aj obchvat mesta s 27-tisíc obyvateľmi, plánujú dokončiť až v roku 2021.

ŠPORT

Neapol hrá ako Real. Hamšíkovi sa vernosť môže oplatiť

Ľudia sa rozprávajú len o zápase, tvrdí Hamšík.

KOMENTÁRE

Fico môže stratiť viac než Danko

V prípade vabanku môže Smer stratiť viac než SNS. Už teraz má preň kauza nepríjemné dôsledky.

Neprehliadnite tiež

Slovák si vo viedenskom Metre kúpil jedovaté vaječné zmesi

Vaječné zmesi môžu ublížiť najmä deťom, dospelý organizmus by si s nimi mal vedieť poradiť.

Brazília chce rozpredať štátny majetok, pláta diery v rozpočte

Na privatizačnom zozname sú letiská, diaľnice ako aj ropné náleziská.

V USA padol obrovský jackpot, získal ho jediný výherca

O šanciach na výhru štatistici vraveli, že skôr sa človek stane prezidentom USA, akoby vyhral práve túto lotériu.

Volkswagen hľadá v Bratislave stovky ľudí, pripúšťa aj nábor cudzincov

V automobilovom závode by mohlo do konca roka pracovať takmer 14-tisíc ľudí.