Na Slovensku pracujú aj sestry, ktoré zarobia menej ako 405 eur

Vyše tri štvrtiny opýtaných respondentovnie sú spokojné so svojou mzdou.

Ilustračné foto(Zdroj: SME - Ján Krošlák)

BRATISLAVA. Nízka mzda a prepracovanosť. To sú hlavné dôvody, prečo sú sestry a pôrodné asistentky nespokojné pri výkone svojej práce. K väčšej spokojnosti im nepomohol ani od vlaňajška platný zákon, ktorý im upravuje mzdy.

Vyplýva to z prieskumu Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek (SKSaPA), ktorý robila prostredníctvom písomných dotazníkov na vzorke 2298 sestier posledný štvrťrok minulého roka.

"Ak nás v systéme má byť viac, treba finančnú motiváciu, zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie spoločenského statusu. Väčšina sestier na výplatnej páske nevidela priemernú mzdu v slovenskom hospodárstve, ktorá minulý rok dosiahla 912 eur," povedala šéfka sesterskej komory Iveta Lazorová. Nájdu sa tu podľa nej aj také, ktoré mesačne zarobia v hrubom menej ako 405 eur.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prišli sme o tretinu sestier a nové neprichádzajú

Rozhodne spokojné tri percentá

Z prieskumu vyplýva, že vyše tri štvrtiny opýtaných respondentov (1734) nie sú spokojné so svojou mzdou v porovnaní s výkonom odborných pracovných činností. S platom sú "rozhodne spokojné" tri percentá, "skôr spokojných" je 19 percent, zvyšné sestry sa k platu nechceli vyjadriť.

Najviac sestier má podľa Lazorovej hrubú mesačnú mzdu v rozmedzí od 601 do 700 eur (21 percent), 19 percent sestier má priemerný plat od 701 do 800 eur, 19 percent od 801 do 900 eur a 11 percent sestier od 501 do 600 eur.

"V zdravotníctve pracujú aj také sestry, ktoré majú priemernú hrubú mesačnú mzdu od 405 do 500 eur (2 percentá) či dokonca menej ako 405 eur (jedno percento).

Sestry sa cítia byť podľa prieskumu prepracované. Približne 45 percent respondentov povedalo, že zamestnávateľ nedodržiava normu počtu sestier k počtu hospitalizovaných pacientov.

Ďalších 27 percent sa k téme nechcelo vyjadriť. "Iba necelá štvrtina sestier nemusí vykonávať nadčasy," povedal Milan Laurinc, člen Prezídia a Rady SKSaPA.

Nadčasy preplácajú tretine

Najviac opýtaných odpracuje mesačne pre zamestnávateľa od 11,5 do 23 hodín (30 percent), ďalších 27 percent robí menej ako 11,5 hodiny nadčasov, 13 percent mesačne odpracuje od 23 do 34,5 hodiny, osem percent sestier odrobí viac ako 34,5 hodiny.

Nadčasy má preplácaných tretina opýtaných sestier, väčšina čerpá náhradné voľno za nadčasy podľa dohody so zamestnávateľom (45 percent).

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Sestry majú väčšiu podporu než učitelia, stoja za nimi aj voliči Smeru

Sú aj také sestry, ktoré si môžu čerpať náhradné voľno za prácu nadčas výlučne podľa nariadenia zamestnávateľa (25 percent), ukázal prieskum.

"Pracovné podmienky nesvedčia o tom, že pracujeme v krajine európskeho spoločenstva, mnohé zdravotnícke zariadenia nespĺňajú ani základné predpoklady civilizovanej spoločnosti," povedal Laurinc s tým, že mnohé sú nútené uspokojiť sa so zníženým komfortom pracovného prostredia, napríklad so spoločnými šatňami pre mužov a ženy.

Drucker je ochotný diskutovať

Sesterská komora priznala, že s ministrom zdravotníctva Tomášom Druckerom (nominant Smeru) o otázke platu intenzívne nekomunikujú.

Ten nedávno povedal, že je ochotný diskutovať, prikláňa sa však k princípu zásluhovosti. Komore sa to nepozdáva, žiadna kategória zdravotníkov sa podľa nej takto neodmeňuje. "Tak prečo by to malo platiť u nás?" uviedla Lazorová.

Je zvedavá, ako chce rezort sestrám posilniť kompetencie, Drucker tento zámer avizoval začiatkom tohto roka. Nemyslí si však, že pre sestry budú väčšie kompetencie "veľkým lákadlom".

"Sestry naozaj trápi pracovné prostredie aj nedostatočné finančné ohodnotenie," uviedla. Z prieskumu vyplynulo, že "drvivá väčšina sestier" (95 percent) si myslí, že úpravou kompetencií by malo dôjsť aj k zmene platu.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Zdravotná sestra odišla do Švédska. Bola som preťažená, hovorí

Úprava platov sa netýkala všetkých

Novela zákona upravujúca zdravotníkom mzdy platí od začiatku minulého roka. Ministerstvo im týmto spôsobom chcelo prilepšiť, zdravotníci mali však voči tejto právnej úprave výhrady. Žiadali napríklad vyššiu garanciu platov.

Právna norma upravuje plat vyše 20 zdravotníckym profesiám v nemocniciach, ako sú farmaceut, sestra, zdravotnícky laborant či sanitár, s výnimkou lekárov. Stanovuje minimálnu výšku ich základnej zložky mzdy podľa vzoru úpravy platov lekárov.

Napríklad sestra má mať rovnako ako verejný zdravotník či fyzioterapeut základnú zložku mzdy najmenej vo výške 0,81-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve spred dvoch rokov.

Zdravotníkom sa tiež nepáčilo, že úprava platov sa netýkala ich kolegov v ambulanciách, kúpeľoch či zariadeniach sociálnych služieb.

Požadovali tiež, aby sa im zvýšili koeficienty pre výpočet základnej zložky mzdy, aby sa v plate zohľadňovali odpracované roky alebo započítavala materská či práceneschopnosť do času odbornej praxe. Sestry už na protest začali s podávaním výpovedí.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 544
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 366
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 6 186
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 143
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 044
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 617
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 686
  8. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 180
  9. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 3 811
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 2 787

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Fico pridáva zamestnancom, zaplatia to firmy. Pozrite sa, aké výhody majú ľudia získať

Príplatky za cestovanie za prácou či vyššia minimálna mzda.

DOMOV

Hladiny riek stúpajú, problémy majú na Kysuciach aj v Liptove

Tretí povodňový stupeň platí vo viacerých obciach.

Neprehliadnite tiež

Rozvoju regiónov bráni vzdelávací systém či slabá dopravná infraštruktúra

Slovensko patrí medzi štáty OECD s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti.

Analytik: Hotovosť by mala zostať medzi nami aj pre zachovanie súkromia

Ak sa v EÚ prestanú vyrábať 500-eurové bankovky, sporitelia podľa analytika pôjdu do banky a svoje úspory v miliónoch si odnesú v taške.

Posledná uránová baňa v strednej Európe definitívne ukončila ťažbu

Zásoby uránu v Rožnej boli objavené v roku 1956 a o rok neskôr sa tam začala ťažba.

Sinn: Za americké ekonomické problémy môže Wall Street a nie Nemecko

Podľa Sinna sú v pozadí slabšieho eura dva dôvody.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop