BRATISLAVA. Podmienky evidencie uchádzačov o zamestnanie na úradoch práce sa od začiatku mája tohto roka sprísnia.
Ak nezamestnaný predčasne opakovane skončí do jedného mesiaca zamestnanie sprostredkované úradom práce, pol roka sa nebude môcť vrátiť do evidencie uchádzačov o prácu. Vyplýva to z novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú schválil parlament.
Na dohodu najviac 40 kalendárnych dní
Obmedzí sa aj možnosť zárobkovej činnosti pre nezamestnaných evidovaných na úrade práce. Uchádzači o zamestnanie už nebudú môcť vykonávať prácu v pracovnom pomere, pričom na dohodu budú môcť pracovať najviac 40 dní v roku.
Tí nezamestnaní, ktorí si ku koncu apríla budú privyrábať v pracovnom pomere, budú musieť takúto zárobkovú činnosť ukončiť najneskôr do konca júla tohto roka. Ak tak neurobia, úrad práce ich k 1. augustu tohto roka vyradí z evidencie nezamestnaných.
Súčasne sa však zvyšuje hranica možného zárobku pre evidovaného nezamestnaného, a to zo 75 percent aktuálnej sumy životného minima na sto percent sumy životného minima. V súčasnosti to znamená nárast zo 148,57 eura na 198,09 eura.
Nezamestnaní budú mať jednoznačnú povinnosť nahlasovať úradu práce vykonávanie zárobkovej činnosti predložením dohody najneskôr deň pred nástupom do práce a následne preukázať príjem z tejto dohody. Ak toto nezamestnaný nedodrží, bude vyradený z evidencie.
Evidovaný nezamestnaný tiež nebude môcť popri evidencii na úrade práce pracovať u zamestnávateľa, u ktorého si zarábal pred zaradením do evidencie nezamestnaných. Schválená novela zákona tiež zakazuje prácu popri zotrvaní v evidencii úradov práce u zamestnávateľa, ktorý nezamestnaného v rámci výberového konania organizovaného úradom práce odmietol vziať do práce počas predošlých šiestich mesiacov.
Dôvodom na vyradenie z evidencie úradu práce bude aj odmietnutie ponuky na účasť na aktívnom opatrení trhu práce bez vážnych dôvodov. Zruší sa aj súbeh zárobkovej činnosti a vykonávania absolventskej praxe alebo aktivačných prác.
Zmeny aj pri absolventskej praxi
Zmeny nastanú pri vykonávaní absolventskej praxe. Ministerstvo práce od mája 2013 zaviedlo podmienku, že absolventská prax sa môže vykonávať iba pri prácach, ktoré zodpovedajú dosiahnutému vzdelaniu v príslušnej skupine učebných alebo študijných odborov. Po novom sa však opäť umožní vykonávanie absolventskej praxe v oblastiach, ktoré nemusia zodpovedať dosiahnutému stupňu a odboru vzdelania.
Zavádza sa možnosť vyčerpať príspevok na dochádzku za prácou a príspevok na podporu mobility za prácou aj pri zmene zamestnávateľa. Lehota na opätovné poskytnutie týchto príspevkov sa skracuje z dvoch rokov na jeden rok od ukončenia obdobia ich poskytovania.
Vyššia materská dávka
Parlament tiež definitívne schválil novelu zákona o sociálnom poistení, ktorou sa zvýši materská dávka. Rodičia si tak od mája finančne prilepšia.
Do parlamentu predložilo právnu normu ministerstvo práce, nakoľko sa k tomuto kroku zaviazala samotná vláda vo svojom programovom vyhlásení.
Prijatím novely sa zvýši percentuálna sadzba materského zo súčasných 70 percent denného vymeriavacieho základu na 75 percent. "Vplyvom predmetného opatrenia budú mať osoby poberajúce materské nárok na približne 100 percent čistého príjmu, ktorý dosahovali pred vznikom nároku," skonštatovalo ministerstvo v predkladacej správe.
Výška materského sa od 1. mája tohto roka upraví aj tým rodičom, ktorí začali poberať materské pred 1. májom tohto roka a poberajú ho aj po 30. apríli 2017.
K úsporám v druhom pilieri sa dostane viac ľudí
Upravia sa aj podmienky vyplácania dôchodkov z druhého piliera prostredníctvom programového výberu. Po novom sa zníži hranica, od ktorej sa ľudia budú môcť rozhodovať o použití svojich nasporených peňazí v druhom pilieri. Vyplýva to z novely zákona o starobnom dôchodkovom sporení.
Ministerstvo práce je presvedčené, že novela významne prispeje k zatraktívneniu dvojpilierového dôchodkového systému.
Zníži sa totiž hranica, od ktorej sa ľudia budú môcť slobodne rozhodovať o použití svojich nasporených peňazí. Jedinou podmienkou je, že súčet súm všetkých dôchodkových dávok vyplácaných z prvého piliera, prípadných výsluhových dôchodkov policajtov a vojakov, dôchodku z cudziny a sumy doživotného dôchodku z druhého piliera bude vyšší, ako priemerný mesačný starobný dôchodok z prvého piliera, na ktorý vznikol nárok od 1. januára 2004. V súčasnosti ide o sumu 425 eur. Tzv. referenčnú sumu bude zverejňovať Sociálna poisťovňa.
Minulý rok malo na programový výber dôchodku nárok 16 percent sporiteľov a v prvej polovici tohto roka osem percent sporiteľov, ktorí mali nárok na dôchodok.
Ministerstvo práce očakáva, že po zmene zákona by mohlo mať nárok na výber celej sumy alebo aspoň časti úspor od mája budúceho roka približne polovica sporiteľov.
Prešiel pozmeňujúci návrh
Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Aleny Bašistovej (nezaradená). Sporitelia sa po dosiahnutí veku 52 rokov budú môcť sami rozhodovať, do akých fondov budú investované ich dobrovoľné príspevky.
Doteraz sa čistá hodnota majetku sporiteľa po dosiahnutí tohto veku presúva do dlhopisového garantovaného fondu, čiže sa tam presúva aj majetok z dobrovoľných príspevkov.
"Cieľom je, aby tomuto režimu nepodliehali dobrovoľné príspevky, ktoré si platí sporiteľ sám a nad rámec zákonom ustanovených povinných príspevkov," priblížila svoj návrh Bašistová. Sporiteľ si tak podľa jej slov bude môcť počas sporiacej fázy naďalej určovať, v ktorom dôchodkovom fonde sa mu budú zhodnocovať jeho prostriedky bez obmedzení.
Zmeny pri programovom výbere začnú platiť od 1. februára 2018.