Šéf Orangeu: Pre roaming môžu zdražieť domáce hovory a dáta

Európska komisia začala pred niekoľkými rokmi tvrdo regulovať ceny roamingu

Generálny riaditeľ spoločnosti Orange Pavol Lančarič (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

PAVOL LANČARIČ pôsobí v spoločnosti Orange Slovensko od jej vzniku, teda 20 rokov. V roku 1999 sa stal generálnym riaditeľom firme. Z výhradne mobilného operátora sa stal multimediálnym podnikom, keď ponúka pevný internet aj televíziu.

Spoločnosť sa borí napríklad s osobitným odvodom z regulovaných odvetví, ktorý mali operátori pôvodne platiť naposledy vlani. Vláda nakoniec odvod nielen predĺžila na neurčito, ale aj zdvojnásobila jeho sadzbu. Lančarič verí, že štát o niekoľko mesiacov ustúpi.

„Zatiaľ takto nerozmýšľame, nevylučujem to, ale skôr nie. Skôr verím, že odvod nebude platiť dlho,“ odpovedal Lančarič na otázku SME či v prípade, že vláda neustúpi a nezruší osobitný odvod, bude o peniaze bojovať na súdoch.

Vláda predĺžila osobitnú daň pre regulované firmy, vrátane telekomunikačných operátorov. Pôvodne mala platiť len štyri roky. Už ste sa s tým zmierili?

„Ostávalo nám niečo iné?“

Prevádzkovateľ plynovodu, spoločnosť eustream, sa o túto daň sporí s finančnou správou.

„Aj my sme to dávali analyzovať právnikom, ale povedali nám, že to je márne, že by sme pravdepodobne neuspeli. Som optimista, osobitný odvod nie je systémové opatrenie a ekonomike sa darí, verím preto, že tento alebo budúci rok osobitný odvod zrušia.“

Komunikovali ste o tom s ministerstvom financií?

„Nie. Chcem byť optimista a tá aktuálna zmena sa mi zdá prehnaná. Vláda totiž nerozhodla len o predĺžení osobitného odvodu na neurčito z pôvodných štyroch rokov, ale sadzbu odvodu zdvojnásobila. Rozprávame sa teda o dvadsiatich až tridsiatich miliónoch za ďalšie štyri roky len za našu firmu.“

Čomu táto suma zodpovedá v Orangei? Koľko miest by sa za tie peniaze dalo pokryť napríklad signálom 4G siete?

„Dvadsať miliónov eur je desatina zisku pred zdanením, úrokmi a odpismi (EBITDA, pozn. red.) a je to štvrtina bežného investičného rozpočtu, čo je u nás asi 80 miliónov eur. Konkrétne vám neviem povedať, ale už z tohto porovnania vidíte, že dvadsať miliónov je citeľná položka v rozpočte.“

Keď sa odvod do dvoch rokov nezruší, ani vtedy nebudete uvažovať o súdnom spore?

„Zatiaľ takto nerozmýšľame, nevylučujem to, ale skôr nie. Skôr verím, že odvod nebude platiť dlho.“

Energetika, ale aj telekomunikácie sa opäť dostávajú do stredu politického zápasu, čo tu bolo naposledy pri príchode O2 alebo digitalizácii televízneho vysielania. Predseda parlamentu Andrej Danko vlani predniesol názor, že by operátori mali platiť dlhodobo extra daň, lebo majú vysoké zisky. Ako si zvykáte na tento slovník?

„Rozlišujem, čo sú témy čisto politické a čo sú témy ekonomické. Politicky mávajú svoju agendu, ale pre nás je podstatné, ako sa vyvíja regulačné a podnikateľské prostredie a celkovo ekonomická klíma v krajine.

Zďaleka nie sme spokojní so všetkým, čo sa prijalo, ale keď sa obzriem dvadsať rokov dozadu, tak je tu znesiteľné prostredie. Oveľa viac než slovenská legislatíva a regulácia nás zasiahli rozhodnutia Európskej komisie, napríklad o znižovaní cien roamingu a jeho postupnom zrušení.“

Podniká sa vám tu teda najlepšie za dvadsať rokov?

„Takto priamo sa to nedá povedať vzhľadom na celkové daňové a odvodové zaťaženie. Určite jednoduchšia situácia bola v čase rovnej dane. Jednoduchšia situácia bola aj pred rokom 2008, keď ekonomika rástla. Aj dnes rastieme, ale tá miera je neporovnateľne nižšia oproti tomu obdobiu.“

Ako sa na zmeny podnikateľského prostredia pozerá francúzsky majiteľ?

„Orange je vo viacerých štátoch Európy, pôsobí aj v Afrike a na Blízkom východe. Na základe skúsenosti z iných krajín teda mnohokrát berú zmeny na Slovensku s väčším pokojom, ako my sami tu doma. Na Slovensku sa dá slušne podnikať. Určite to nie je ideálne, ale ani neviem, kde v Európe áno. Zatiaľ sme tu nemali žiaden zásadnejší problém.“

Kedy sa vám za tých dvadsať rokov podnikalo najlepšie?

„Najviac rastové bolo obdobie od vzniku do toho roku 2008. Vtedy to bolo naozaj dobré, podmienky sa menili, ale menili sa k lepšiemu. Či regulačné, či daňové. Potom prišla kríza. Bolo to ťažké obdobie, pretože v súbehu s pádom ekonomiky prichádzali vážne zmeny v legislatíve na národnej aj európskej úrovni.

Výrazne sme museli skresať náklady. Dnes sa to postupne zlepšuje. Nakoniec dobre to ilustruje aj prepúšťanie. V dôsledku krízy sme museli prepúšťať, ale medzičasom sme akcionára presvedčili, nech tu založí dcérsku firmu Orange Business Services.

Majú vlastné vedenie a dnes zamestnávajú takmer taký počet ľudí, ktorý sme my po kríze museli prepustiť. Teda ako skupina Orange sme na Slovensku personálne na rovnakej úrovni ako pred krízou.“

Nakoľko závisí podnikateľské prostredie od toho, ktorý politik je pri moci?

„Veľmi. Je to dané tým, kto kde vidí väčšie priority. Keď tu boli pravicové vlády, tak sa nám dýchalo voľnejšie. Ale úprimne nemôžem povedať, že by sme to nevedeli zvládať za ľavicových vlád.

Naozaj sme dúfali, že špeciálny odvod k 31. decembru bude zrušený a namiesto toho bola jeho sadzba zdvojnásobená a bol predĺžený na neurčito, no pokračujeme ďalej. Verím, že to to nepotrvá donekonečna.“

Nemyslím si, že vyrovnanie cien v celej Európskej únii je v poriadku.

Pavol Lančarič

Kritizujete Európsku komisiu iba za roaming alebo aj za iné regulačné opatrenia?

„Narážal som na razantnosť, s akou sa regulácia roamingu presadila. Raz som dostal otázku od jedného slovenského europoslanca, že aké bariéry bránia alebo sťažujú šírenie signálu Európou. O žiadnych síce neviem, ale viem o nákladoch, ktoré sú so šírením signálu spojené a v každej krajine sú iné.

Operátor vám v každej krajine poskytuje rovnakú službu, ste dostupný, dá sa vám dovolať, viete telefonovať, môžete surfovať na internete. Vôbec si pritom neuvedomujete, že nie v každej krajine sú náklady na poskytovanie tej služby rovnaké. Jednotlivé trhy sa nachádzajú v zásadne odlišných situáciách. V tom prípade Komisia povie, že naprieč všetkými krajinami budú rovnaké ceny.

Dôsledkom takzvaného zrušenia roamingu môže byť nakoniec zdražovanie vnútroštátnej komunikácie. Sú totiž krajiny, kde sú operátori čistí importéri. Do krajiny prichádza viac cudzích zákazníkov na roaming, ich vlastní zákazníci zas využívajú často roaming mimo domova. Keď takémuto operátorovi prikážete, že musí ísť s cenami za roaming dole, mení to celý biznis model.“

Rozumieme správne, že jedno riziko sú operátori v turisticky obľúbených destináciách, kde je veľa ľudí v roamingu a týmto vypadnú príjmy, ktoré sa môžu pokúsiť získať zvýšením domácich cien?

„Áno.“

Ale hlavný argument Komisie je práve ten, že v Európe sme na jednotnom trhu a prečo by sme mali platiť za hovor zo Záhrebu do Bratislavy viac než z Košíc.

„Také plzenské pivo sa vyrobí v Plzni, potom sa privezie do Bratislavy a do Viedne. Vzdialenosť od Plzne je približne rovnaká, clá nemáme. V Plzni to pivo stojí zhruba rovnako ako v Bratislave, ale vo Viedni je trikrát drahšie. To je diskriminácia na jednotnom trhu, nie?

S tým by mala Komisia niečo urobiť tiež, nie? Samozrejme, nemyslím to doslovne, ale dobre to ilustruje úskalia pohľadu Komisie na problematiku roamingu. Myslím si, že viac sa tu malo dávať na hlas trhu, nie zasahovať do neho reguláciou.“

Chcete povedať, že roaming by zlacňoval aj bez Komisie?

„Áno, som o tom absolútne presvedčený.“

Ale to je ničím nepodložený názor. Realita je taká, že práve prvá regulácia v auguste 2007 priniesla výrazne zlacnenie, trh mal apokalyptické vyhlásenia a nič sa vám operátorom nestalo. Keby tá regulácia neprišla, ceny by možno naozaj klesali, ale oveľa, oveľa miernejším tempom.

„Nemôžeme teraz posudzovať, ako by trh reagoval, keby nenastali okolnosti, ktoré v skutočnosti nastali. Nemáme šancu to dopočítať. Pravdepodobne by tá krivka klesania naozaj nebola taká, ako bola, ale bola by miernejšia, som však presvedčený, že cena roamingu by aj bez regulácie klesala. Výsledok by bol iný, asi by cena neklesla tak nízko, ako dnes, ale ani si nemyslím, že tá nízka cena za roaming je v poriadku.“

Zanikol by postupne roaming bez regulácie Komisie?

„Neviem, ale nemyslím si, že vyrovnanie cien v celej Európskej únii je v poriadku. Prinajmenšom si zoberme základnú ekonomickú logiku. Máte operátora, ktorý funguje v krajine, ktorá prijíma viac ako vysiela, zväčša na juhu Európy. Napríklad grécky ostrov, na ktorom deväť mesiacov v roku žije 30-tisíc ľudí.

Počas troch mesiacov v roku tam žije 250-tisíc ľudí. Ibaže operátor historicky škáloval svoju sieť a investoval do nej s očakávaním, že tam bude cez leto 250-tisíc ľudí a že sa mu investícia vráti cez roamingové poplatky. Potom príde Komisia a škrtne vám celý tento biznis plán. Aké možnosti má ten operátor?

Natiahnuť výnosnosť, zvýšiť domáce ceny, menej investovať? Naozaj sme toto chceli? Takýmto výzvam budeme čeliť všetci naprieč Európou. Pre nás je situácia rozhodne znesiteľnejšia, aj keď nie úplne vítaná, než napríklad pre operátorov v juhoeurópskych letoviskách.“

O koľko tržieb prídete zrušením roamingu od leta?

„Máme to spočítane, ale nepoviem vám to, je to citlivá informácia.“

Budete zdražovať vnútroštátne služby?

„Nie, nateraz veríme, že to dokážeme ustáť tak, ako to je.“

Budúcnosť praje nárastu dátovej prevádzky, ktorá vám sčasti ukrajuje z výnosov. Namiesto telefonovania sa čoraz častejšie používajú služby ako Skype, esemesiek posielame menej vďaka četovacím službám, vy tratíte. Budete v budúcnosti pristupovať k blokovaniu alebo obmedzovaniu takýchto služieb?

„Nie, nemôžeme ovplyvňovať obsah toho, čo prenášate sieťou. O tom je práve sieťová neutralita. V takom prípade vás budeme musieť presvedčiť, že dokážeme konkurovať týmto službám, napríklad kvalitou.

Napríklad hlas cez internet, VoIP, je rozhodne stabilnejší a kvalitnejší než telefonát cez Viber, Skype alebo WhatsApp. Každopádne, nemôžeme sa na tieto firmy hnevať a vôbec nemôžeme uplatňovať reštriktívnu politiku, naopak, musíme sami presvedčiť zákazníkov, že im dokážeme konkurovať. V tomto smere investujeme veľa peňazí.“

Súčasťou aktuálneho bruselského nariadenia o zrušení roamingu je aj uzákonenie princípov takzvanej sieťovej neutrality, vďaka ktorej majú používatelia garantované, že YouTube alebo Netflix im pôjde rovnakou rýchlosťou ako iné menšie služby. Od júla sa na Slovensku začne vynucovať blokovanie nelicencovaných internetových herní. Ako to bude fungovať?

„Museli sme investovať a ešte budeme musieť do osobitnej infraštruktúry, ktorá bude filtrovať blokované internetové stránky.“

Koľko ste investovali?

„Hovoríme rádovo o stovkách tisíc eur.“

Pokračovanie článku patrí k prémiovému obsahu Sme.sk
Aj vy môžete byť jeho predplatiteľom

Ročné predplatné
29 €
Objednať
Ušetríte až 17,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Štvrťročné predplatné
9,90 €
Objednať
Ušetríte 1,80 € v porovnaní s mesačným predplatným
Mesačné predplatné
od 0,98 €
Objednať
Cena 0,98€ platí pre nových predplatiteľov prvý mesiac. Ďalšie mesiace sú za štandardnú cenu 3,90€.

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Téma: Eurofondy


Článok je zaradený aj do ďalších tém Rozhovory z denníka SME

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Tkáč z Matice hovorí v tajnej nahrávke o Maďaričovi aj Hrnkovi z SNS

Matica slovenská je pod vedením Tkáča známa skôr kauzami a družbou s extrémistami ako rozvojom kultúry.

KOMENTÁRE

Opozícia do basy, vlasť si rozvracať nedáme

Máme dočinenia so spravodlivosťou, ktorá občas používa dvojaký meter?

ŠPORT

Prečo sa slovenské kluby nemôžu rovnať s najlepšími?

Za posledných desať rokov získala Žilina z predaja až 25 miliónov.

Neprehliadnite tiež

Avast kúpil firmu, ktorá čistí disky, cenu neprezradil

Avast je český výrobca antivírových programov, ktorého produkty poznajú na celom svete.

Rekordné čísla. Deficit eurozóny a únie klesol na predkrízovú úroveň

Pod dobrý výsledok eurozóny sa podpísalo zvýšenie rozpočtového prebytku Nemecka.

Automobilka Volvo mieri k rekordu a má veľmi ambiciózne plány

Volvu sa darí najmä na európskom a čínskom trhu, menej na americkom.

Ak Grécko vydá dlhopisy, Radičovej vláda padla zbytočne, vraví Vaňo

Grécko už nie je viac hriešnikom eurozóny a môže v lete opäť vydať vlastné dlhopisy.