BRATISLAVA. „Otecko, mamička, chceme sa mať lepšie“, ale aj solídny biznismen rozmnožujúci točiace sa desaťkoruny. Taká bola reklamná kampaň, ktorá v deväťdesiatych rokoch lákala na investovanie do nebankových spoločností.
Tie vznikli ešte počas vlády Vladimíra Mečiara. Fenoménom sa na stali najmä po roku 1997. Ľudí lákali na vysoké zhodnotenie vkladov.
„Boli to roky transformácie. Finančná gramotnosť ľudí bola nízka, nevedeli, ako to funguje na finančných trhoch,“ objasňuje vtedajšiu situáciu prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Fruni bol hlavou najväčšej pyramídy na Slovensku. Chcel aj vlastnú banku ČítajteDedičstvo po Mečiarovi?
Nebankovky fungovali ako klasická ekonomická pyramída. Ľudia do nich vkladali peniaze, pretože verili, že im ich vysoko zhodnotia.
Tým, ktorí sa zapojili medzi prvými, sa to skutočne aj podarilo. Nebankovky im peniaze vyplatili s vysokým úrokom. Peniaze však pochádzali od ľudí, ktoré spoločnosti získali z ešte vyšších vkladov nových klientov.
Lenže takýto systém nedokáže fungovať donekonečna. Zrúti sa automaticky, keď vyberajúcich klientov prevýši množstvo nových vkladateľov.