INZERCIA

Robia, čo milujú a bývajú tak, ako chceli. Príbehy ľudí, ktorí našli šťastie na jednom mieste

Podnikateľ v oblasti gastronómie, vysokoškoláčka a majiteľka cestovnej kancelárie.

Tento článok vám prináša Cresco Group.

Podnikateľ v oblasti gastronómie, vysokoškoláčka a majiteľka cestovnej kancelárie. Rodený Petržalčan, Žilinčanka a rodáčka z Lučenca. On je otcom dvoch detí a už 15 rokov pracuje v reštauračnom biznise. Študentka marketingu ešte stále premýšľa nad tým, čím sa bude živiť, no už niekoľko rokov ju zamestnáva blogovanie, najmä o móde. Vášnivá cestovateľka svoju lásku k diaľkam a dobrodružstvu pretavila do malej cestovnej kancelárie. Hoci sú títo ľudia na prvý pohľad úplne odlišní, majú niečo spoločné – robia to, čo milujú a to, čo hrdo volajú svojim domovom, našli na rovnakom mieste.

Blogerka a študentka Rebeka: Internátny život ma nikdy nelákal

Úsmev na tvári, štýlový outfit a ružový bicykel. To sú tri veci, ktoré si na Rebeke Dostálkovej, mladučkej študentke marketingu, všimnete ako prvé, keď ju stretnete osobne, ale aj keď si prezriete jej blog Fresshion. Už šesť rokov tam pridáva fotografie obľúbených outfitov, pekných miest, zaujímavých vecičiek a chutných jedál. Vďaka pravidelnému blogovaniu sa jej podarilo spolupracovať s rôznymi značkami a získať aj titul Bloger roka 2015 v kategórii móda. 

Do školy na bicykli

Momentálne ju najviac zamestnáva škola, keďže je v poslednom ročníku štúdia, ale čas venuje aj povinnostiam plynúcim z blogovania a ďalším aktivitám. „Moje dni nie sú veľmi rovnaké. Ak idem do školy, tak vstanem - keď je pekne idem na bicykli, ak nie je pekne, tak autobusom. V meste ostávam, ak mám nejaké stretnutia alebo akcie alebo ideme niekam s priateľom. Keď je môj deň pracovnejší, tak väčšinou ráno vybavujem všetky e-maily, potom mám stretnutia, fotenia, eventy. Tie stretnutia sa väčšinou týkajú blogerstva. Blogy píšem väčšinou večer - doma, na balkóne alebo aj v kaviarňach medzi stretnutiami,“ opisuje Rebeka, ktorá od mája nazýva svojim domovom jednoizbový byt v zóne Slnečnice v Petržalke. 

V pokojnej zelenej štvrti pozostávajúcej z nízkych bytových domov a rodinných domčekov býva s priateľom. Napriek tomu, že pochádza zo Žiliny a študuje v Bratislave, život na internáte nikdy neokúsila: „Intrákový život ma nikdy veľmi nelákal. Od začiatku som vedela, že to asi nie je nič pre mňa, takže vždy som išla radšej na privát.“ Predtým bývala na dvoch miestach v Petržalke, o byt sa však delila s viacerými ľuďmi. V prenajatom bytíku v Slnečniciach majú s priateľom svoju vlastnú domácnosť. „Najväčší rozdiel oproti minulému bývaniu je v tom, že tu bývame s priateľom sami. Doteraz sme mali ešte ďalších spolubývajúcich a natrafili sme fakt na rôznych ľudí.“

Ako na dovolenke

Hoci v Slnečniciach býva už niekoľko mesiacov, jasne si pamätá moment, keď do svojho terajšieho domova vstúpila prvý raz: „Keď sme prvý raz prišli do nášho súčasného bytu, bol úplne nový a ešte nič tam nebolo. Vedela som, že si ho môžem zariadiť tak, ako chcem a mňa veľmi baví zariaďovanie, takže sa mi páčilo, že sme si to mohli urobiť tak, ako sme chceli. Okrem toho, prostredie tu je veľmi príjemné.“

Sama hovorí, že sa v Slnečniciach cíti ako na dovolenke. Nevie si vynachváliť veľkorysý balkón aj blízkosť hrádze, po ktorej sa chodí bicyklovať. Aj keď pôvodne chceli s priateľom bývať v Starom meste, dnes svoj výber neľutujú: „Som asi celkom náročná. Na to som prišla po množstve obhliadok rôznych bytov. Najprv sme chceli ísť do centra, no potom sme videli byty, ktoré boli v našich finančných možnostiach, prišli sme sem a nedalo sa to porovnať. Teraz som určite radšej, že bývame tu.“ Cesta do centra jej trvá autobusom asi desať minút, na bicykli po hrádzi asi 20. „Predtým, keď sme bývali v strede Petržalky, tak autobusy chodili cez celé sídlisko, takže to trvalo aj pol hodiny, teraz som v meste za desať minút,“ hodnotí lokalitu blogerka. 

Stále objavuje nové pekné miesta

Podľa Rebeky sa pokojná štvrť páči aj jej rovesníkom, ktorí ju prídu navštíviť. Jej ruch veľkomesta nechýba, lebo vie, že ho má na dosah a vie si predstaviť, že by v Slnečniciach kúpila väčší byt, keď si bude zakladať vlastnú rodinu:  „Tento byt je akurát pre dvoch, možno pre dvoch s malým dieťaťom. Je super, že sú tu byty aj so záhradkami, je to taký hybrid medzi domom a bytom a vôbec som nevedela, že niečo také existuje. To sa mi veľmi páči.“

Pre Rebeku, ktorej blog je plný krásnych miest a pekných vecí, je teda veľmi dôležité v akom prostredí trávi svoj čas. Aj v okolí svojho aktuálneho bydliska našla kopec miest, na ktorých už vznikli príspevky na blog. To, vďaka čomu sa jej štvrť páči, však nie je žiadne konkrétne miesto, ale celková atmosféra. Mladí obyvatelia, zeleň, novučičké domy... „Mne sa to páči ako celok. Od začiatku som sa tu cítila, ako keby som ani nebola na Slovensku,“ dodala Rebeka.

Majiteľka cestovnej kancelárie Zuzana: Cestovanie je legálna a povolená droga

Zuzana Ostrihoňová žila niekoľko rokov v zahraničí a na Slovensku sa zdržiavala len medzi turistickými sezónami. Pracovala ako delegátka - sprievodkyňa cestovnej kancelárie. Vtedy si vyskúšala život na rôznych miestach: „Najprv to bolo Chorvátsko, potom som prešla do Grécka na ostrov Samos, neskôr do afrických krajín – severnej Afriky, teda Tuniska, Egypta, Maroka a potom Spojených Arabských Emirátov,“ hovorí Zuzana. Takmer rok žila v Paríži a v rámci súkromných ciest sa zdržiavala najmä vo Francúzsku.

Dnes je rodáčka z Lučenca už vyše troch rokov majiteľkou cestovnej kancelárie Túlavé topánky, ktorá sídli v Bratislave. Zuzana v hlavnom meste aj býva. Pre trvalý život uprednostnila svoju rodnú krajinu pred mnohými cudzími, v ktorých sa jej tiež veľmi páčilo. „Ja sa pravidelne zamilujem do každej krajiny, v ktorej som. Či už tam idem súkromne alebo pracovne. Keď v tej krajine ostávate dlhšie obdobie, nevnímate to ako turista, ktorý tam príde na týždeň, ale domáci vás začínajú akceptovať a brať medzi seba. Mám zažité svadby domácich obyvateľov. Volali ma do rodín a celé to bolo o niečom úplne inom. Takýmto spôsobom sa spoznáva krajina v tom, v čom ju treba spoznať. Nie je to iba o hoteli a pláži, ale je tam aj tá pridaná hodnota,“ vysvetľuje. Krajiny, ktoré doteraz precestovala, spočítané nemá. Ak by si mala vybrať, kde inde by rada žila, vyhralo by Stredomorie: „Milujem Stredomorie. Francúzsko, Taliansko, Grécko... Ak by som si mala vybrať, keby som odišla zo Slovenska, jednoznačne by to bolo Taliansko.“

Na cesty z tepla domova

Napriek zážitkom z mnohých krajín a rokom na cestách sa napokon nechala zlákať Bratislavou. „Ťahalo ma to už domov. Nemám 20 a nemám už ani 25 rokov. Vek a vnímanie toho všetkého vás prinúti určitým spôsobom meniť svoje priority, preto som sa rozhodla, že sa vrátim na Slovensko a usadím sa. Nie tak, že cestovanie zakvačím na klinec, lebo to je jednoducho droga - legálna a povolená. Mňa to stále niekam ťahá. Teraz si ja skôr sama plním svoje osobné cestovateľské sny, ale vyrážam z tepla domova a idem ďalej do sveta. Nechodím z jednej krajiny do druhej ako nomád, ale mám zázemie,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie. 

Aj teraz však trávi takmer každý víkend mimo domova a voľný deň pre seba, s vyloženými nohami pred televízorom, si už ani nepamätá. Neprekáža jej to a neustále plánuje, kam by ešte išla: „Veľmi by som chcela navštíviť Papuu Novú Guineu. Chcela by som vidieť tanec Haka na Novom Zélande. Rada by som prebrázdila Indonéziu a všetky ostrovčeky, ktoré k nej patria. Mám rada históriu a k nej sa viaže Južná Amerika. Veľmi dlho by ste ma museli prehovárať, aby som išla na Sibír a do Antarktídy. Zimu veľmi nemusím.“

Suveníry z ciest všade, kam sa pozriete

Zuzanu sme navštívili v jej byte v komplexe Slnečnice, kde býva už tri roky. Jej byt má obývačku spojenú s kuchyňou a samostatnú spálňu, okolo celého bytu je veľký balkón plný rastlín, o ktoré sa Zuzka stará. Bývanie si zamilovala, napriek tomu, že v zahraničí obdivuje trochu iný typ stavieb: „Mne sa veľmi páči architektúra klasického Toskánska. Takže Taliansko s množstvom kvetov, terakoty, žalúzie na oknách a podobné veci. Milujem tiež stavby v Bretónsku, v dedinkách sú tam malé škridlové domčeky a rôzne kamenné prvky.“ Okrem tých jej však učarovali aj príbytky starých berberov v Matmate v Tunisku. „Sú to také jamy vyhĺbené do skál, no každá z tých jám je využívaná ako iná miestnosť a všetci žijú spolu. Keď som bola v Keni, tak som videla ich klasické príbytky z bahna, moču, krvi, no oni v nich bývajú,“ opisuje, no zdôrazňuje, že pre ňu malo najväčšie čaro spomínané Toskánsko. A niečo z toho našla aj v lokalite, v ktorej býva teraz: „Keď som vošla do bytu prvý raz, tak v ňom ešte nič nebolo, no zaujalo ma slnko. Je to naozaj slnečný a presvetlený byt. To vo mne evokovalo teplé a slnečné krajiny, ktoré milujem.“ 

V každom kúte Zuzaninho domova vidíte jej vášeň. Na stenách sú povešané zarámované fotografie, ktoré na cestách nafotila. V obývačke sa vynímajú zábery talianskeho Cinque Terre, snímky z Paríža, Benátok, ostrova Samos, Sahary, Fezu v Maroku, najväčšieho soľného jazera v Tunisku Chott el Djerid, výhľadu na Dubaj z mrakodrapu Burdž Chalífa a iných krásnych miest. V polici medzi cestovateľskými knihami rôzne suveníry – karnevalovú masku z Benátok, rôzne sošky a keramiku napríklad z Maroka, Kapverdských ostrovov, Kene či Egypta. Na stene medzi chodbou a kuchynským kútom je zas množstvo magnetiek, ktoré si priniesla sama, alebo ich dostala od kolegov či klientov.

Bez mesta nevydrží, no potrebuje pokoj

Zuzana vyrástla v paneláku v Lučenci, v Paríži žila v rodinnom dome v okrajovej dedinke, v Bratislave bývala asi dva roky v byte v Novom Meste, až kým sa rozhodla nájsť si byt, v ktorom sa usadí na dlhšie. „Pri hľadaní toho správneho bytu som pochodila viacero novostavieb, ktoré boli vtedy v ponuke. Vyhrali to Slnečnice, lebo som stále v Bratislave, no cítim sa ako keby som bola na vidieku. Je to tak príjemne odrezané. Všade sa ľahko dostanem, no je tu lesík, je tu hrádza, preto mám pocit, že som v meste, ale zároveň aj nie som,“ objasňuje svoje rozhodnutie. 

Do mesta sa niekedy prejde aj peši, lebo sa veľmi rada prechádza, na bicykli chodí na neďalekú hrádzu a má rada aj relax s knihou a vyloženými nohami na balkóne. „Bez mesta nevydržím, ale keď je tých ľudí okolo mňa strašne veľa, tak mám potrebu sa stiahnuť a oddýchnuť si, prevetrať si hlavu. Ale neviem si samu seba predstaviť na nejakých opustených lazoch, aj keď občas mám chuť odísť na opustený ostrov, kde nie je ani elektrina. Možno by som vydržala nejaké dva dni a potom sa opäť ťahala do civilizácie. Myslím, že som skôr mestský typ,“ smeje sa Zuzana. 

Do Slnečníc sa prisťahovalo už niekoľko jej bývalých kolegýň a známych, ale za ten čas, čo tu býva, už stihla spoznať množstvo susedov: „Mne sa páči, že sú tu menšie, útlejšie a súkromnejšie stavby. Nie 10 alebo 16-poschodové budovy, kde je anonymita každého. Tu máme štyri poschodia a skoro všetci sa poznáme. Je to taká uzavretejšia komunita. Atmosféra je príjemnejšia než anonymita veľkomesta.“

Majiteľ reštaurácie Peter: Snažíme sa všetko robiť poctivo

Peter Beronský trávi v obytnej časti Slnečnice takmer celé dni. A to nielen preto, že tu spolu s manželkou a dvoma deťmi bývajú, ale aj preto, že tu prevádzkuje vlastnú reštauráciu Peter’s. „Sťahovali sme sa v apríli a vzápätí na to som otváral reštauráciu, takže teraz mám otvorené necelé tri mesiace,“ povedal Peter pri káve na terase jeho reštaurácie v Slnečniciach. 

Posledných deväť rokov pracoval pre veľkú spoločnosť pôsobiacu v oblasti stravovania v Bratislave, no v gastronómii sa pohybuje už asi 15 rokov. „Myslím si, že v tomto som sa našiel, práca a všetko okolo toho ma baví,  nadobudol som ale pocit, že by som to mal vyskúšať po vlastnej osi a takto to vyšlo,“ hovorí čerstvý majiteľ podniku o splnení svojho sna a dodáva: „Zatiaľ to úplne nenaplnilo očakávania, ale pomaličky sa to rozbieha. Všetko chce svoj čas, takže ťažko bilancovať teraz po necelých troch mesiacoch. Plní to očakávania, aké som mal, ale stále to môže byť lepšie.“

Hlavne poctivo

Do reštaurácie Peter’s vložil všetky svoje predstavy o menu, interiéri a filozofii.  „Snažím sa to robiť poctivo. Nemáme prehnane veľa jedál. Moja filozofia je mať jednoduchý lístok a častejšie ho obmieňať, respektíve to riešiť sezónnou ponukou a mať pripravené vždy niečo pomimo, radšej než mať 100-stranový lístok a presviedčať ľudí, že je to čerstvé,“ objasňuje. „Teraz máme napríklad sezónu kačaciny. Keďže je to tu stále trošku odrezané od Petržalky aj od iných častí, tak sme si tu urobili taký svoj vlastný Grob a zatiaľ je to veľmi úspešné.“

Podľa Petra je jedálny lístok akousi všehochuťou: „Je tam niečo z regiónu, povinné veci ako pizza, cestoviny. Priamo do reštaurácie som si dal gril a tomu sa venujem takmer výlučne ja.“ Zákazníci pomaly skúšajú rôzne jedlá z ponuky, ale sú aj takí, čo svoje obľúbené jedlo už našli: „Niektorí vyslovene chodia na flank steak.“ Šéf reštaurácie už pomaly rozmýšľa nad obmenou jedálneho lístka a premyslené má aj ďalšie sezónne ponuky. Najbližšie by mali byť v špeciálnom menu jedlá z tekvice. Jeden víkend plánuje pre miestnych pripraviť lokálny Oktoberfest s viacerými značkami piva a pivnými špeciálmi. 

Interiér reštaurácie je jednoduchý, ale čistý a príjemný s modernými industriálnymi prvkami, akými je strop bez omietky a priznaná ventilácia. Ponuka vína je napísaná kriedou na čiernej tabuli, vínne fľaše sa nachádzajú na viacerých miestach reštaurácie, pri bare je aj gril, na ktorom sa pripravujú steaky či burgre. Vpravo od vchodu nechýba ani detský kútik, keďže mnoho zákazníkov do reštaurácie zavíta aj s deťmi. „Asi 80% zákazníkov sú lokálni ľudia, ale už sa to rozširuje tu v okolí, napríklad v Jarovciach, Rusovciach a koniec Petržalky a dostávame sa do povedomia. Pomaly sa to šíri. Ľudia prídu sem, sú spokojní, povedia ďalším a už sem príde veľká časť Jaroviec a Rusoviec.“ Peter dúfa, že do reštaurácie chodia ľudia vďaka tomu, že on a celý jeho tím robia svoju prácu dobre. Zatiaľ reštaurácia dosť pociťuje to, že počas dňa sú obyvatelia Slnečníc v práci v meste, no večer sa opäť vracajú a reštauráciu radi navštívia, cez víkendy zas prichádzajú počas celého dňa.

Domov pre mladé rodiny

Peter nie je len majiteľom reštaurácie v Slnečniciach, ale vlastní tu aj byt. Je rád, že je vďaka tejto lokalite jeho reštaurácie v neustálom kontakte s rodinou. „Ja aj manželka sme obaja pôvodne z Petržalky. Posledných 10 rokov sme síce bývali v Ružinove, no byt tam nám už začal byť malý, hlavne teraz, keď pribudlo druhé dieťatko. Nechceli sme ísť niekde na perifériu, mimo Bratislavy. V roku 2012 sme to začali riešiť a vtedy sme objavili Slnečnice, nie je to masová zástavba a sme skôr za takéto bývanie. V tej dobe to vyšlo ako najlepší možný model,“ vysvetľuje svoje rozhodnutie. Priznáva, že on túžil po bývaní v dome, no ceny pozemkov v Bratislave, ako aj manželkina preferencia bytu ho presvedčila, aby urobili kompromis: „Kompromisom bol byt s terasou a vyšlo nám to.“ Od apríla sa stihli zabývať, no ešte stále sú v byte veci, ktoré potrebujú dotiahnuť. Rodinka Petra Beronského je spokojná aj s lokalitou, keďže do mesta sa dá dostať bez problémov autom aj autobusom.

Slnečnice sú, podľa Petra, domovom najmä mladých ľudí, či už rodín, párov alebo jednotlivcov. K tomu, aby sa navzájom lepšie spoznali, pomohol prispieť aj on organizáciou susedskej párty uňho v reštaurácii: „Stretnutie bola naša spoločná myšlienka s jedným susedom. Chytili sme sa toho a urobili z toho ako keby rozlúčku s letom, aby susedia prišli. Účasť bola slušná a ľudia sa zabavili.“ Nedávne stretnutie však nebolo ani prvým a ani posledným. „V čase, keď sme čakali, kým sa Slnečnice vystavajú, tak sme si vďaka Facebookovej skupine organizovali stretnutia budúcich susedov. Stretávali sme sa hocikde v meste a riešili sme záležitosti ohľadom bývania. Začalo sa to už rok pred odovzdaním bytov, takže už vtedy sme sa poznali s veľkou časťou susedov. A deje sa to stále. Minule si u nás v reštaurácii zorganizovali stretnutie budúcich susedov ľudia, ktorí budú bývať v ďalšej etape výstavby. Páči sa mi, že je to tu také komunitné,“ uzatvára Peter.

Aj vy si môžete splniť svoj sen o bývaní ako Rebeka, Zuzana a Peter, ktorí už bývajú a tešia sa na nových susedov. Viac o Slnečniciach, lepšej štvrti na juhu Bratislavy, kde sa nedávno začal predaj tretej etapy v zóne Viladomy a tretieho obytného domu v zóne Mesto, sa dozviete na stránke www.slnecnice.sk.

Tento článok vám prináša Cresco Group.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.

 

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

ŠPORT

Sagan: Keď idem so Slovákmi, navzájom sa motivujeme

Majstra sveta čaká prvý ostrý štart.

Neprehliadnite tiež

Opel zrejme skončí vo francúzskych rukách. Bude sa vyrábať na Slovensku?

Francúzska spoločnosť PSA Group rokuje o kúpe nemeckej automobilky Opel od amerického koncernu General Motors. Značka je v dlhodobej strate.

Spor medzi štátom a vysokými školami vyriešia až súdy

Či bolo všetko v poriadku, posudzuje aj Úrad pre verejné obstarávanie. V niektorých prípadoch už dal za pravdu školám.

Analytici z prognóz nepoľavujú, ekonomika má rásť vyše trojpercentným tempom

Analytici komerčných bánk predpovedajú slovenskému hospodárstvu v tomto roku medziročný rast o 3,2 percenta.

Od marca sa menia pravidlá osobného bankrotu, bude dostupnejší

Domáhať sa zbavenia dlhov týmito spôsobmi bude môcť dlžník iba raz za desať rokov.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop