ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za ekonómiu získali tento rok Oliver Hart a Benght Holmström za "príspevky k teórii zmlúv".
"Nové teoretické nástroje, ktoré vytvorili Hart a Holmström, sú cenné pre pochopenie zmlúv a inštitúcii v skutočnom živote, ako aj pre pochopenie potenciálnych úskalí v oblasti navrhovania zmlúv," uviedla Švédska akadémia vied.
Svojou prácou vytvorili "komplexný rámec pre analýzu mnohých rôznorodých problémov v oblasti navrhovania zmlúv, rovnako ako aj pre určovanie platov pre vedúcich pracovníkov na základe výkonu, spoluúčasť pri poistení a privatizáciu činností verejného sektora".
"Večnou prekážkou v ľudskej spolupráci je fakt, že ľudia majú rôzne záujmy," tvrdia ekonómovia. "V moderných spoločnostiach sú konflikty záujmov často zmiernené, ak nie celkom vyriešené - podľa zmluvných dohôd."
Oliver Hart sa narodil v roku 1948 v Londýne a pôsobí ako profesor ekonómie na Harvardskej univerzite, kde učí od roku 1993. Benght Holmström sa narodil v Helsinkách vo Fínsku v roku 1949 a pôsobí ako profesor ekonómie na Massachusettskom Inštitúte Technológii.
Tohtoroční favoriti na ocenenie za ekonómiu boli podľa odhadov medzinárodnej mediálnej a informačnej spoločnosti Thomson Reuters Olivier J. Blanchard, Edward P. Lazear a Marc J. Melitz.
Olivier J. Blanchard skúmal ekonomické výkyvy v priemyselných krajinách a nezamestnanosť. Edward P. Lazear skúmal vzťah medzi kompenzáciou a stimulmi, teda rozvoj v oblasti personálnej ekonómie.
Marc J. Melitz zas vytvoril novú teóriu obchodu, kde opísal rôznorodosť spoločností a ich medzinárodný obchod. Skúmal, ako sa líšia spoločnosti: najmä tie, ktoré vyvážajú tovar do zámoria, a ako sa vyrovnávajú s medzinárodnou konkurenciou.
Ako funguje Nobelova cena za ekonómiu
Cenu Sveriges Riksbank za ekonómiu udeľujú od roku 1968 na pamiatku Alfreda Nobela. Cena sa nevypláca z pozostalosti Alfreda Nobela ako všetky hlavné Nobelove ceny, ale z prostriedkov Švédskej ríšskej banky. Cena je dotovaná odmenou osem miliónov švédskych korún.
Pozrite si držiteľov za posledných desať rokov
2015 – Angus Deaton za dlhoročný výskum, ktorý sa týkal vzájomných vzťahov medzi spotrebou, chudobou a bohatstvom
2014 – Jean Tiro „za analýzu trhovej sily a regulácie“
2013 – Eugene F. Fama, Lars Peter Hansen a Robert J. Shiller „za empirickú analýzu cien aktív“
2012 – Alvin E. Roth a Lloyd S. Shapley „za teóriu stabilných alokácii a praxe štruktúry trhu“
2011 – Thomas J. Sargent a Christopher A. Sims „za empirický výskum príčin a následkov v makroekonomike“
2010 – Peter A. Diamond, Dale T. Mortensen a Christopher A. Pissarides „za analýzu trhov s vyhľadávaním trenia“
2009 – Elinor Ostrom „za analýzu ekonomickej kontroly“
2008 – Paul Krugman „za analýzu obchodných vzorcov a lokalizacie ekonomickej aktivity"
2007 – Leonid Hurwicz, Eric S. Maskin a Roger B. Myerson „za položenie základov teórie návrhu mechanizmov“
2006 – Edmund S. Phelps „za jeho analýzu medzičasových obetovaných príležitostí v makroekonomickej politike“
Ako funguje nominácia
Nobelova komisia každý rok rozpošle takzvané pozvánky tisíckam akademikom, univerzitným profesorom či vedcom (vrátane minulých laureátov ocenení) z rôznych krajín, ktorí následne nominujú svojich kandidátov na konkrétne Nobelove ceny v danom roku. Komisia sa pritom snaží osloviť čo najväčší počet relevantných inštitúcií.