Reštaurácie aj obchodníci volajú po zmenách v systéme gastrolístkov

Zamestnávatelia by sa mali sami rozhodnúť, či dajú zamestnancom stravné lístky alebo hotovosť.

Ilustračné foto(Zdroj: SME- Ján Krošlák)

BRATISLAVA. Zväz hotelov a reštaurácií (ZHR) SR aj Zväz obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) SR volajú po úprave systému s gastrolístkami. Z dlhodobého hľadiska by bolo podľa nich najlepším riešením zavedenie dobrovoľnosti vo výbere stravných lístkov. Čiže toho, aby sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či zamestnancom zabezpečí stravu v podobe gastrolístkov, alebo im poskytne hotovosť, za ktorú si jedlo môžu zabezpečiť.

"Sme za zachovanie tohto benefitu, ale sme aj za to, aby mali možnosť slobodného výberu či už zamestnanci, alebo zamestnávatelia," zdôraznil generálny sekretár ZHR SR Marek Harbuľák na dnešnom diskusnom fóre Hospodárskych novín.

Asociácia emitentov stravovacích poukážok (AESP) však upozorňuje, že v takom prípade by si väčšina ľudí za hotovosť nekúpila teplé jedlo, ale peniaze by použila na iné výdavky. "Z prieskumov jasne vyplýva, že pokiaľ by boli poukážky nahradené hotovosťou, viac než polovica respondentov hovorí, že by sa nechodila denne stravovať," opísal predseda AESP Štefan Petrík.

Zároveň doplnil, že takto by aj samotné reštaurácie pocítili výpadok tržieb, ktorý dnes majú podľa neho vďaka stravným poukážkam garantovaný. S takýmto tvrdením ale Harbuľák nesúhlasí, pretože podľa neho ani dnes všetci ľudia nevyužívajú gastrolístky len na stravovanie sa v reštauráciách. Mnohí za ne nakupujú v obchodoch a niekedy aj iný tovar než potraviny.

Asociácia emitentov stravných poukážok argumentovala aj tým, že výmenou gastrolístkov za hotovosť sa môže zmeniť životný štýl ľudí a nebudú tak často jedávať teplé jedlo. Z toho môžu prameniť zdravotné problémy a to by podľa Petríka mohlo štát stáť o 20 miliónov eur ročne viac na zdravotnej starostlivosti.

Harbuľák však oponoval, že takýto argument neobstojí, keďže ani dnes nemožno zabrániť človeku, aby sa s gastrolístkom išiel naobedovať do fast foodových reštaurácií, alebo si zaň kúpil nezdravé jedlo. Čo sa v konečnom dôsledku môže tiež prejaviť na jeho zdraví.

Gastrolístky v súčasnosti na Slovensku využíva približne 750- tisíc ľudí. Reštauráciám aj obchodníkom pri nich prekáža predovšetkým systém poplatkov a provízií. Kým v prípade poskytovania stravných lístkov od emitentov zamestnávateľom sú tieto poplatky regulované štátom a je určený ich strop, pri spätnom odkupovaní gastrolístkov od reštaurácií to už tak nie je. ZHR SR aj ZOCR SR preto tvrdia, že poplatky a provízie za spätný odkup gastrolístkov od reštaurácií sú oveľa vyššie ako tie, ktoré idú smerom k zamestnávateľom.

Harbuľák preto ako jednu z možností riešenia tejto situácie pri súčasnom fungovaní systému navrhuje určenie maximálnej marže aj na druhej strane, čiže pri spätnom odkupovaní gastrolístkov. Petrík z AESP ale nevidí priestor na to, ako sa toto mohlo v Zákonníku práce obmedziť. "Veď to by sa vzťahovalo na všetky typy sprostredkovania. A typom sprostredkovania je okrem iného aj maloobchod, veľkoobchod. Takže regulácia by sa dotýkala všetkých," opísal Petrík.

Systém stravných poukážok pritom podľa neho funguje v 42 štátoch sveta a v 17 krajinách EÚ. "Takáto regulácia podľa mojich znalostí nie je nikde, aspoň ja o nej neviem," konštatoval Petrík. Všade podľa neho tieto poplatky fungujú na základe zmluvnej voľnosti, čiže na základe toho, ako sa dohodnú a zakotvia v kontraktoch.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  2. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  5. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  4. Už aj seniori presadajú do SUV
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  6. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  7. Bratislava gets a new public space and park
  8. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  9. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  10. Daikin predĺžil záruku na klimatizácie so službou Stand By Me
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 6 459
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 886
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 716
  4. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 2 685
  5. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 795
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 586
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 279
  8. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 267
  9. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 1 186
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 788

Téma: Slovensko


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Musíme prestať so spájaním LGBTI s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.

Neprehliadnite tiež

Slovensko zaostáva za Európou v miere zamestnanosti žien

Ženám návrat do práce navyše podľa analytikov sťažuje aj slabá ponuka čiastočných úväzkov, či nedostatočné kapacity predškolských zariadení.

Na škole vytvoril nový dizajn pre TANAP, park oň prejavil záujem

Baví ma, keď sa môžem podieľať na niečom, čo spropaguje Slovensko, hovorí dizajnér Milan Pleva.

Chaos v Bielom dome mal silný vplyv na newyorskú burzu

Nečakané mierne pozitívne impulzy priniesla správa o spotrebiteľských náladách.

Práce na bratislavskom obchvate sa začnú ešte tento mesiac

Projekt obchvatu Bratislavy má tvoriť časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7.