Reštaurácie aj obchodníci volajú po zmenách v systéme gastrolístkov

Zamestnávatelia by sa mali sami rozhodnúť, či dajú zamestnancom stravné lístky alebo hotovosť.

Ilustračné foto(Zdroj: SME- Ján Krošlák)

BRATISLAVA. Zväz hotelov a reštaurácií (ZHR) SR aj Zväz obchodu a cestovného ruchu (ZOCR) SR volajú po úprave systému s gastrolístkami. Z dlhodobého hľadiska by bolo podľa nich najlepším riešením zavedenie dobrovoľnosti vo výbere stravných lístkov. Čiže toho, aby sa zamestnávateľ mohol rozhodnúť, či zamestnancom zabezpečí stravu v podobe gastrolístkov, alebo im poskytne hotovosť, za ktorú si jedlo môžu zabezpečiť.

"Sme za zachovanie tohto benefitu, ale sme aj za to, aby mali možnosť slobodného výberu či už zamestnanci, alebo zamestnávatelia," zdôraznil generálny sekretár ZHR SR Marek Harbuľák na dnešnom diskusnom fóre Hospodárskych novín.

Asociácia emitentov stravovacích poukážok (AESP) však upozorňuje, že v takom prípade by si väčšina ľudí za hotovosť nekúpila teplé jedlo, ale peniaze by použila na iné výdavky. "Z prieskumov jasne vyplýva, že pokiaľ by boli poukážky nahradené hotovosťou, viac než polovica respondentov hovorí, že by sa nechodila denne stravovať," opísal predseda AESP Štefan Petrík.

Zároveň doplnil, že takto by aj samotné reštaurácie pocítili výpadok tržieb, ktorý dnes majú podľa neho vďaka stravným poukážkam garantovaný. S takýmto tvrdením ale Harbuľák nesúhlasí, pretože podľa neho ani dnes všetci ľudia nevyužívajú gastrolístky len na stravovanie sa v reštauráciách. Mnohí za ne nakupujú v obchodoch a niekedy aj iný tovar než potraviny.

Asociácia emitentov stravných poukážok argumentovala aj tým, že výmenou gastrolístkov za hotovosť sa môže zmeniť životný štýl ľudí a nebudú tak často jedávať teplé jedlo. Z toho môžu prameniť zdravotné problémy a to by podľa Petríka mohlo štát stáť o 20 miliónov eur ročne viac na zdravotnej starostlivosti.

Harbuľák však oponoval, že takýto argument neobstojí, keďže ani dnes nemožno zabrániť človeku, aby sa s gastrolístkom išiel naobedovať do fast foodových reštaurácií, alebo si zaň kúpil nezdravé jedlo. Čo sa v konečnom dôsledku môže tiež prejaviť na jeho zdraví.

Gastrolístky v súčasnosti na Slovensku využíva približne 750- tisíc ľudí. Reštauráciám aj obchodníkom pri nich prekáža predovšetkým systém poplatkov a provízií. Kým v prípade poskytovania stravných lístkov od emitentov zamestnávateľom sú tieto poplatky regulované štátom a je určený ich strop, pri spätnom odkupovaní gastrolístkov od reštaurácií to už tak nie je. ZHR SR aj ZOCR SR preto tvrdia, že poplatky a provízie za spätný odkup gastrolístkov od reštaurácií sú oveľa vyššie ako tie, ktoré idú smerom k zamestnávateľom.

Harbuľák preto ako jednu z možností riešenia tejto situácie pri súčasnom fungovaní systému navrhuje určenie maximálnej marže aj na druhej strane, čiže pri spätnom odkupovaní gastrolístkov. Petrík z AESP ale nevidí priestor na to, ako sa toto mohlo v Zákonníku práce obmedziť. "Veď to by sa vzťahovalo na všetky typy sprostredkovania. A typom sprostredkovania je okrem iného aj maloobchod, veľkoobchod. Takže regulácia by sa dotýkala všetkých," opísal Petrík.

Systém stravných poukážok pritom podľa neho funguje v 42 štátoch sveta a v 17 krajinách EÚ. "Takáto regulácia podľa mojich znalostí nie je nikde, aspoň ja o nej neviem," konštatoval Petrík. Všade podľa neho tieto poplatky fungujú na základe zmluvnej voľnosti, čiže na základe toho, ako sa dohodnú a zakotvia v kontraktoch.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  2. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  3. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  4. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  10. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 604
  2. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 8 164
  3. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 940
  4. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 5 877
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 5 504
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 5 333
  7. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 123
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 094
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 062
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 055

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žena, ktorá močila na Korán, ohrozila bezpečnosť Slovenska

Na videu obvinenej Sheily Sz., kde vyzývala na boj proti moslimom, viala v pozadí slovenská zástava.

EKONOMIKA

Predražené predsedníctvo a kauzu Evka prešetrí NAKA

Na polícii bola vypovedať aj Zuzana Hlávková.

Neprehliadnite tiež

Chcete hypotéku? Banky zlacňujú, ale pomýliť sa dá ľahko (prehľad)

Ešte pred začatím jari, kedy sa predáva najviac hypoték, spustili banky akciové úroky.

Cena benzínu stále rastie, motoristi tankujú najdrahšie za rok a pol

Priemerná cena litra benzínu na čerpacích staniciach je 1,31 eura. Takáto cena bola naposledy v auguste 2015.

Érsek nemá pochybnosti o transparentnosti a kvalite obchvatu Bratislavy

Reagovalo tak na vyjadrenia predstaviteľov Európskej investičnej banky, ktorá obchvat Bratislavy podporila sumou 427 miliónov eur.

Španielsko do roku 2050 vypadne zo skupiny najväčších svetových ekonomík

Vyššie pozície medzitým zaujmú mnohé z dnešných transformujúcich sa ekonomík.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop