Článok pokračuje pod video reklamou
BRATSLAVA. Schválenie niekoľkých daňových zákonov z dielne rezortu financií bude mať pozitívne aj negatívne vplyvy na štátny rozpočet. Ako po dnešnom rokovaní vlády skonštatoval minister financií Peter Kažimír (Smer-SD), ich cieľom je primárne pomôcť živnostníkom, malým aj stredným podnikateľom.
Vláda dnes schválila zníženie dane z príjmu právnických osôb na 21 %, zaviesť sa má aj daň z dividend vo výške 7 %, zvýšiť sa majú paušálne výdavky pre živnostníkov. Kažimír vyčíslil, že celkovo by mala mať novela zákona o dani z príjmov, ktorá tieto zmeny obsahuje, negatívny vplyv na štátny rozpočet vo výške 130 miliónov eur.
Plusy aj mínusy
Zmeny prinesie aj novela zákona o hazardných hrách. Tá by však mala mať naopak pozitívny vplyv, a to na úrovni 18 miliónov eur.
Vláda schválila aj zvýšenie odvodu v regulovaných odvetviach.
"Oproti nule je to 160 miliónov eur, ale oproti našim rozpočtovaným limitom je to navyše iba polovica, nejakých 80 miliónov eur. Ak hovorím o dani z príjmov, tak je to negatívny dopad zatiaľ mínus 130 miliónov eur. Takže sú to plusy aj mínusy. Dohodli sme sa na znížení daňového zaťaženia pre niektoré skupiny, čo suma sumárum bude v tom období znamenať asi štvrť miliardy eur ročne, čo znamená vo výhľade celého volebného obdobia asi jednu miliardu eur. To nie je málo peňazí," vyčíslil Kažimír s tým, že vláda pritom musí prihliadať na dosiahnutie cieľa vyrovnaného rozpočtu, ako aj na financovanie priorít.
Zvýšenie odvodu
Zvýšenie odvodu v regulovaných odvetviach sa podľa neho dotýka veľkých firiem. "Hovoríme o veľkých firmách, ktoré síce majú priestor na to, aby kričali, ale majú zase úplne prirodzene osobitné postavenie na trhu a fakturujú každý mesiac za sieťové služby. Následkom sú dobré marže a naozaj vrecia peňazí, ktoré odišli z našej krajiny," myslí si Kažimír.
Pri 8-% odvode v sektore neživotného poistenia, ktorý majú platiť poisťovne, minister financií uviedol, že takýto odvod už existoval celé roky.
"Hlavne konkurencia sa postarala o to, že prenos do cien bol minimálny alebo žiadny. Poistný sektor ako celok bol od krízy v roku 2009 nedotknutý. Odmietam výzvy poisťovní o tom, že je to selektívny trest. Pozrite sa na to, čo museli znášať banky od štátov Európskej únie, od Európskej centrálnej banky. Banky museli zniesť oveľa viac a poisťovne vôbec nie. Celé to obdobie si poisťovne nažívali v závetrí," myslí si Kažimír.
Zároveň je presvedčený, že aj ľudí sa treba spýtať, ako sú spokojní s kvalitou služieb poisťovní, či vyrovnávaním poistných udalostí. "Padlo rozhodnutie, že rezort financií začína pracovať na veľmi prísnej legislatíve, ktorá bude regulovať výšku sprostredkovateľských provízií v poisťovníctve, ale aj pri poskytovaní ďalších služieb," avizoval ďalšie zmeny minister.
Kam s peniazmi od poisťovní?
Peniaze, ktoré štát vyberie na odvode od poisťovní, by mali ísť podľa neho do viacerých oblastí.
"Kľúčovým klientom bude napríklad rezort životného prostredia, ktorý má z roka na rok nesystémový spôsob financovania protipovodňových opatrení. Ak na Slovensku máme problém s poisťovaním nehnuteľností v záplavových oblastiach, so zvyšovaním poistného z titulu zvýšeného rizika záplav, tak je našou povinnosťou reagovať na znižovanie tohto riziká," zdôraznil Kažimír.
Celkovo legislatíva podľa neho smeruje k tomu, aby došlo k úľavám pre tých "menších, slabších".
"Hovorím o živnostníkoch, ale aj malých a stredných podnikateľoch. To je jasná reakcia, ktorá sa týka napríklad zníženia dane z príjmu právnických osôb na 21 %, ale aj daň z dividend so sadzbou 7 % je výhodnejšia pre malých a stredných, ako je dnes zdravotný odvod na úrovni 14 %," dodal Kažimír.
