BRATISLAVA. Rozhodnutie Veľkej Británie opustiť Európsku úniu (EÚ) prináša riziká pre podnikateľov aj tamojšiu ekonomiku. Vystúpenie krajiny z Únie môže ovplyvniť i daňový systém, čo by sa mohlo dotknúť slovenských firiem, ktoré obchodujú s Britániou. Upozorňujú na to odborníci.
"Ak dôveru spotrebiteľov a podnikateľov v Británii ovplyvnila politická nestabilita a nestabilita na finančnom trhu, tak sa dá už z krátkodobého pohľadu očakávať dopad na sektory, ktoré sú závislé od domácej spotreby. A to z dôvodu šetrenia domácností a vysokej inflácie," konštatuje ekonóm nadnárodnej spoločnosti Coface Julien Marcilly.
Britská libra voči doláru oslabila na 31 ročné minimum. "Vplyv to bude mať aj na investície podnikateľov. Stavebný sektor môžu negatívne ovplyvniť vysoké ceny dovážaných produktov. Paradoxne, nateraz krátkodobo z toho môžu ťažiť exportné firmy, keďže libra je veľmi nízko," podotýka Marcilly.
Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ môže podľa spoločnosti Deloitte dôjsť k zmenám v jeho prístupe k zdaňovaniu. "Hoci je málo pravdepodobné, že by Spojené kráľovstvo vytvorilo úplne nový daňový systém, budúce vlády budú mať pri rozhodovaní voľnú ruku," upozornil partner na oddelení daní v Deloitte Larry Human.
Odchod z EÚ môže mať podľa jeho slov významný vplyv na daň z pridanej hodnoty (DPH).
"Zmeny zákona o DPH v Británii budú musieť okrem iného zohľadniť skutočnosť, že obchodovanie s členskými štátmi EÚ už nebude na báze intra-komunitárnych dodaní a nadobudnutí a súvisiacich vykazovacích povinností, ale zmení sa na vývozy a dovozy," vysvetlil Human.
Preto bude podľa neho potrebné dôkladne skontrolovať a zaktualizovať daňové kódy a klientske údaje a upraviť aj postupy a nástroje používané v procese zostavovania daňového priznania.
"Táto zmena bude mať dosah aj na obchodovanie slovenských firiem, ktorých odberatelia alebo dodávatelia sídlia v Spojenom kráľovstve," predpokladá Human.
Zároveň uviedol, že na rozdiel od iných oblastí je menej pravdepodobné, že by vystúpenie krajiny ovplyvnilo tamojšie priame dane, keďže tieto nie sú, na rozdiel od nepriamych daní, výslovne upravované zmluvami EÚ.
"Vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ by z pohľadu priamych daní nemalo mať dopad na slovenské firmy," doplnil Human.
Podľa odborníkov bude dôležité, ako si Británia po svojom oznámení o vystúpení, vyrokuje novú zmluvu s Úniou. Má na to dva roky. "Jedným z problémov pri stanovení vplyvu odchodu Británie z EÚ je, že okrem úplného členstva v EÚ existuje niekoľko rôznych alternatív, akými sú členstvo v Európskom hospodárskom priestore, členstvo na základe rokovaní o bilaterálnych dohodách, či rozsiahla dohoda o voľnom obchode," doplnil Human.
V prípade najhoršieho scenára však podľa ekonómov Coface bude z dlhodobého hľadiska ekonomická cena za brexit ešte vyššia, a to tak pre Britániu, ako aj niektoré krajiny Únie.
Ako vysvetlili, v Británii sú typické konkurenčné exportné sektory napojené na trh EÚ cez dodávateľské reťazce, a tie z dlhodobého hľadiska môžu doplatiť na vyššie colné tarify na export do krajín EÚ.
"Na druhej strane, vláda tiež môže zaviesť vyššie importné tarify, najmä aby pomohla sektorom, ktoré v súčasnosti doplácajú na zahraničnú konkurenciu. Ide najmä o kovospracujúci priemysel. Dlhodobý dopad na finančný sektor, ktorý tvorí 8 percent hrubého domáceho produktu, čo je dvojnásobok priemeru krajín OECD, je však stále neznámy," podotýka Marcilly.
Na brexit podľa ekonóma Coface doplatia aj krajiny v EÚ, ktoré majú s Britániou najsilnejšie väzby, pokiaľ ide o obchod a investície, pričom ich domáci trh je veľmi malý.
"Z tohto pohľadu je na tom najhoršie Írsko, nasleduje Holandsko, Belgicko, Dánsko a Švédsko, kde sa očakáva, že dopad bude o niečo menší," dodal ekonóm Coface Edouard Durand.
