Bratislava 20. apríla (TASR) - Dnešným dňom, ktorý je na celom svete venovaný ochrane pred hlukom, štartuje Európska únia (EÚ) kampaň za menej hlučné pracovné prostredie.
Jej cieľom je zabrániť hluku tam, kde nemusí vznikať, a znížiť ho na najnižšiu možnú mieru tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu zdravia zamestnancov, prípadne až strate sluchu.
Peter Kijovský z Informačného centra ochrany práce na Národnom inšpektoráte práce (NIP) približuje, že v jednotlivých členských štátoch bude až do konca roka prebiehať informačná kampaň, centrálne koordinovaná Európskou agentúrou pre bezpečnosť práce a ochrany zdravia so sídlom v španielskom meste Bilbao.
Na Slovensku je kontaktným miestom NIP, ktorý bude v podnikoch rozširovať informačné letáky o potrebe a možnostiach zníženia hluku. "Okrem toho budú inšpektori pri svojej bežnej činnosti poskytovať poradenstvo v tejto oblasti. Špeciálne počas európskeho týždňa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je stanovený na tretí októbrový týždeň, sa uskutočnia na inšpektorátoch práce dni otvorených dverí s odborným poradenstvom v širšom rozsahu a v predĺžených hodinách," dopĺňa aktivity slovenských orgánov Kijovský.
Podľa zistení európskej agentúry je asi jedna tretina pracovníkov kontinentu vystavená vysokým hladinám hluku počas viac než štvrtiny ich pracovnej doby. Takmer 40 miliónov zamestnancov, čo sa rovná počtu obyvateľov Španielska, pritom musí na pracoviskách zvýšiť hlas nad úroveň bežnej konverzácie, aby mohli vôbec komunikovať s kolegami. "Hluk môže byť príčinným faktorom v nehodách a môže spolu s ďalšími nebezpečenstvami na pracovisku spôsobiť ochorenie," upozorňuje Kijovský. Ako vysvetľuje, indikátorom nadmerného hluku je aj to, že zamestnanci majú problémy sa medzi sebou dorozumieť alebo že je horšie počuť zvukové signalizácie z obsluhovaných zariadení.
Slovenskí inšpektori, ktorí kontrolujú dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, síce podľa neho nemajú potrebné zariadenia na meranie hladiny hluku vo firmách, spolupracujú však s Úradom verejného zdravotníctva (ÚVZ). "Ten premeria konkrétne úrovne a potom je možné spoločne navrhnúť a požadovať riešenie vzniknutej nebezpečnej situácie," hovorí Kijovský s tým, že v prípade, že sa stav nezlepší, je možné firme alebo priamo zodpovednému pracovníkovi uložiť pokutu. Slovenské predpisy aj predpisy EÚ, ako zdôrazňuje, presne definujú prípustnú hladinu hluku, pričom ak sa niektorý zamestnanec chce sťažovať na nevyhovujúce podmienky v jeho podniku, môže tak urobiť na príslušnom krajskom inšpektoráte práce.
Súčasťou tohtoročnej európskej agendy zameranej na obmedzenie hluku je aj súťaž firiem alebo jednotlivcov, ktorým sa podarilo na pracovisku výrazne potlačiť alebo úplne vylúčiť hluk. "Slovenskí súťažiaci môžu posielať popis svojho riešenia na NIP a po našej previerke, že tie výsledky boli naozaj dosiahnuté, ich vyhodnotí komisia v spolupráci s ÚVZ," avizuje Kijovský. Najúspešnejšie podniky zo Slovenska podľa neho postúpia do celoeurópskej súťaže, ktorá bude slávnostne vyhodnotená v Španielsku.
Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci bola zriadená Európskou komisiou a má svoj samostatný rozpočet, z ktorého podporuje osvetu v oblasti zlepšenia pracovných podmienok. Okrem členských štátov spolupracuje aj s USA a Japonskom a najnovšie uzatvára dohodu s Čínou. Slovensko by malo v tomto roku získať z rozpočtu agentúry grant vo výške 40 000 EUR, teda asi 1,6 milióna SKK. Podmienkou je však spolufinancovanie projektov zo štátneho rozpočtu na úrovni 30 %.
(1 EUR = 39,759 SKK)
