BRUSEL. Predstavitelia eurozóny zvažujú možnosti ako pomôcť Grécku zmierniť dlhovú záťaž. Jednou z nich je aj odkúpenie úverov, ktoré Aténam poskytli členské štáty menového bloku. Medzinárodný menový fond (MMF) totiž podmienil svoju účasť na treťom záchrannom programe pre Grécko práve zmiernením jeho dlhu. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Vysokopostavení predstavitelia ministerstiev financií z eurozóny v stredu (18. 5.) večer zorganizovali telekonferenciu a debatovali o spôsoboch ako dostať grécke záväzky vo výške 321 miliárd eur na udržateľnú úroveň. Pre Bloomberg to povedali dva nemenované zdroje z ministerstiev.
Jednou z možností je, že európsky záchranný fond - Európsky mechanizmus pre stabilitu (ESM) odkúpi úvery, ktoré členovia ezurozóny poskytli Grécku v rámci prvého záchranného programu v rokoch 2010 a 2011 a zníži Aténam úrokové sadzby. Ide o bilaterálne úvery v celkovej výške 52,9 miliardy eur.
ESM zvažuje tiež, že odkúpi od MMF jeho pohľadávky voči Grécku, čo by mu pomohlo zmierniť dlh. Podmienky splácania dlhu voči ESM sú totiž miernejšie ako v prípade úveru od MMF.
A do tretice, európski veritelia by mohli predĺžiť Grécku termín splatnosti dlhov a znížiť úroky z úverov.
Pobaltské štáty, ktoré sa stali členmi eurozóny po prvom záchrannom programe, zaujali rezervovaný postoj k možnosti, že by ESM mohol odkúpiť bilaterálne úvery, pretože by sa tým aj na ich plecia preniesla časť záťaže zo "starého" gréckeho dlhu. Ak by Atény vyhlásili bankrot, museli by ako akcionári ESM znášať straty aj za dlhy, ktoré vznikli pred ich vstupom do menovej únie.
Počas stredajšej telekonferencie si členovia eurozóny zatiaľ vymieňali len svoje názory a žiadne rozhodnutie nepadlo. Predstavitelia ministerstiev budú pokračovať v debate do najbližšej schôdze ministrov, ktorá sa uskutoční 24. mája.