BRATISLAVA. Vo väčšine krajín strednej, východnej a juhovýchodnej Európy (SVJVE) pokračuje silný ekonomický rast. Za obdobím pred krízou však jeho trend výrazne zaostáva a príjmy v tomto regióne sa k úrovni vyspelej Európy približujú pomalšie. Vyplýva to z aktuálneho výhľadu Medzinárodného menového fondu (MMF), podľa ktorého pomôžu štátom, vrátane Slovenska, najmä štrukturálne reformy.
Zástupcovia menového fondu dnes v Bratislave upozornili, že podporné makroekonomické politiky a zvyšujúce sa reálne mzdy podporujú silný rast spotreby. Súkromné investície a vonkajší dopyt však zostávajú slabé. MMF očakáva v tomto a budúcom roku zlepšenie ekonomiky v regióne SVJVE o 3 až 4 %.
"Krajiny v súčasnej dobe uzatvárajú určitú epizódu cyklického oživenia a toto je najlepší čas pozrieť sa na to, aké sú ďalšie míľniky. Hlavným je zvýšiť dlhodobý rast. Podľa našej správy to vyzerá tak, že by bolo dôležité zamerať sa na to ako obnoviť kapitálové výnosy, čo by ďalej stimulovalo vyššie úspory a umožnilo vyšší rast investícií. To by umožnilo krajinám v regióne rásť rýchlejšie a zvládnuť ďalší krok, aby dosiahli príjem podobný západným štátom," uviedol ekonóm MMF Jiří Podpiera.
K hlavným rizikám, ktoré môžu spomaľovať rast ekonomiky v regióne, radí menový fond nižší rast v eurozóne a USA, prísnejšie globálne finančné podmienky, ale aj utečeneckú krízu či politickú nestabilitu. Skupine krajín, do ktorej patrí aj Slovensko, tak odporúča vyvinúť väčšie reformné úsilie na zvýšenie produktivity, riešiť úbytok ľudí v produktívnom veku a podporovať ďalšie prehĺbenie kapitálu.
"Štáty sa musia zamerať na to, čo môžu urobiť sami. Nepozerať až tak na to, ako stoja voči ostatným, ale snažiť sa sami posunúť ďalej dopredu. Urobiť si doma poriadok vo veciach, ktoré nefungujú až tak dobre, napríklad súdnictvo, dosiahnuť vyššiu produktivitu a úspešnosť," zdôraznil Podpiera.
Konkrétne by mali krajiny SVJVE zvyšovať mieru účasti žien a starších ľudí na pracovnom procese, znižovať štrukturálnu nezamestnanosť a zaoberať sa nerovnováhou medzi ponúkanými a požadovanými kvalifikáciami. Za potrebné považuje MMF zlepšiť tiež kvalitu inštitúcií, zvyšovať dostupnosť finančných služieb najmä pre malé firmy alebo zlepšovať efektívnosť štátnej správy.
Menový fond varuje pred stagnáciou eurozóny
Fond predpovedá, že hospodársky rast vo väčšine štátov regiónu, od Poľska po Turecko, sa tento rok udrží na úrovni troch až štyroch percent.
WASHINGTON. Medzinárodný menový fond (MMF) vo svojej najnovšej prognóze varuje pred možnou stagnáciou eurozóny a zmenou politiky v krajinách strednej Európy, čo zvyšuje neistotu v regióne. Rusko má však podľa fondu najhoršiu fázu hospodárskej krízy už za sebou. Informovala o tom agentúra Reuters.
MMF v správe o vyhliadkach strednej, východnej a juhovýchodnej Európy (CESEE), ktorú aktualizuje dvakrát ročne, konštatuje, že nárast populistických strán v niektorých štátoch a zároveň slabý rast globálnej ekonomiky a starnúca populácia zvyšujú napätie v regióne.
Fond predpovedá, že hospodársky rast vo väčšine štátov regiónu, od Poľska po Turecko, sa tento rok udrží na úrovni 3 až 4 %. Rusko a jeho postsovietski susedia ešte ani tento rok neprekonajú recesiu, no Moskva už má jej najhoršiu fázu za sebou a smeruje k zotaveniu hospodárstva.
Na druhej strane, napriek solídnemu rastu väčšiny štátov CESEE riziko ich spomalenia stúpa. Najväčšou brzdou pre tieto krajiny bude stagnácia eurozóny, ich kľúčového obchodného partnera.
Mahmood Pradhan, zástupca riaditeľa európskeho oddelenia MMF, v tejto súvislosti upozornil, že fond vo svojom základnom scenári nepočíta so stagnáciou eurozóny, ktorá dosiahla v 1. kvartáli väčší ako očakávaný rast. Ale riziko, že k tomu dôjde, existuje.
Analytici fondu sa snažili preskúmať aj negatívny vplyv prípadného obnovenia hraničných kontrol v schengenskom priestore v reakcii na nápor utečencov. A dospeli k záveru, že aj v tomto smere existuje zvýšené riziko, preto odporúčajú väčšine štátov CESEE "podpornú" menovú politiku kombinovanú so strednodobou fiškálnou konsolidáciou.
Pradhan sa vyjadril aj k novej ukrajinskej vláde a skonštatoval, že jej vyhlásenie, že bude pokračovať v reformách, je "veľmi povzbudzujúce".
Pre expertov však zostáva kľúčovou otázka, či sa po 25 rokoch zbližovania so Západom, s jeho životnou úrovňou a politikou voľného trhu nezačínajú štáty v regióne vydávať opačným smerom, pretože sa im "jazvy spôsobené finančnou krízou a regionálnymi roztržkami" nehoja.
MMF pritom poukazuje na novú poľskú vládu a jej kritiku niektorých krokov Európskej únie. Maďarsku zasa vytýka návrh na zníženie veku pre odchod do dôchodku, zvýšenie rodičovských benefitov a rozhodnutie preniesť na plecia bánk záťaž vyplývajúcu z menej priaznivých kurzov pri spotrebiteľských úveroch vo švajčiarskych frankoch.
Na záver fond konštatuje, že ak sa pomalší rast ekonomík stane novým "normálom", potom sa spomalí aj zbližovanie životnej úrovne a príjmov na západe kontinentu a v regióne CESEE.