SME

Šéf eHealthu: Lieky by sa mali dať vybrať aj mobilom

Kým štát spustí štyri roky meškajúce elektronické zdravotníctvo, musí vyriešiť neplatné dodatky, e-preukazy poistenca, ale aj súčinnosť lekárov z malých obcí.

Peter Blaškovitš (38) študoval na Slovenskej technickej univerzite.Kariéru začínal ako programátor, neskôr projektový manažér, v rokoch 2003 až 2005 bol riaditeľom divízie spoločnosti Siemens Business Services. V posledných rokoch bol šéfom úseku informačných technológií Slovenskej pošty a členom jej predstavenstva. Za riaditeľa Národného centra zdravotníckych informácií ho menoval minister Tomáš Drucker minulý mesiac. (Zdroj: SME/Jozef Jakubčo)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Elektronické preukazy poistenca musíme mať, otázna je len ich podoba, hovorí nový šéf Národného centra zdravotníckych informácií PETER BLAŠKOVITŠ.

Akú časť činnosti centra zaberá eHealth?

„Pôvodný eHealth, ktorého hodnota bola okolo 50 miliónov eur, bol projektom ministerstva zdravotníctva. Bol platený z operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS). Na nás by mala byť prevádzka systému. Projekt ešte nie je úplne dokončený, niektoré veci sa ešte dorábajú, ale centrum má na starosti prevádzku tohto systému.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V 50 miliónoch, ktoré sa minuli na systém, nie je zahrnutá prevádzka eHealthu?

„Nie. No cez projekty z OPIS sa ani nedajú čerpať prostriedky na prevádzku.“

Aká je miera efektivity eHealthu v pomere k cene?

„Keď sme ešte na pošte robili IT projekty, tak ak poviem, že jeden stál 500-tisíc až jeden milión, tak to bol jeden z najväčších projektov, aké sme tam mali. Neprináleží mi hodnotiť, ako bolo tých 50 miliónov minutých, no ak chcete počuť môj osobný názor, tak ten projekt bol riadený veľmi technokraticky.

Pri tvorbe systému sa zrejme viac diskutovalo o tom, aké zariadenia a servery kam pôjdu, no mňa viac zaujíma, aké služby do toho dáme, aký to bude mať dopad na občana a čo za to dostane. A, samozrejme, aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti či zdravotné poisťovne.“

Hovorili ste, že isté procesy ešte nie sú nastavené. Je pôvodne zamýšľaný termín január 2017 na spustenie eHealthu do ostrej prevádzky reálny?

„Nie je to reálny dátum. Najmä v tom stave, v akom sa dnes projekt nachádza a s rizikami, aké tam sú. Na druhej strane musíme mať jasnú koncepciu, reálne to vidím tak, že eHealth spustíme do dvoch rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

To znamená, že systém by sme chceli kompletne dokončiť do konca budúceho roka a najneskôr od januára 2018 by mal byť celoplošne nasadený. Túto ambíciu sme schopní splniť a takýto termín je dosiahnuteľný.“

Čo bude najťažšie spraviť?

„Najkľúčovejší problém je zapájanie poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorých sú tisícky. A navyše, nie všetci poskytovatelia majú potrebné technické vybavenie a na rovnakej úrovni, čo bude pomerne komplikované.

Už v priebehu budúceho roka začneme subjekty zapájať postupne a cieľom je dosiahnuť, aby boli zapojené všetky. Treba si ale uvedomiť, že to nie je jednoduché. Mojím cieľom je urobiť ‚kategórie‘ poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.“

Aké kategórie?

„Máme dnes nemocnice, ktoré už v zásade majú zavedené vlastné informačné systémy a tie vieme do nášho systému pripojiť rýchlo. Máme veľmi veľa menších poskytovateľov, napríklad samostatné ambulancie v menšom meste či obci, kde je jeden lekár a jeho technologické vybavenie je napríklad len počítač s pripojením na internet, čo je nevyhnutný predpoklad. Toto bude asi najväčší problém, aké riešenie im priniesť.“

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Ako to bude fungovať? Prídete za lekárom na dedinu a poviete, že musí vymeniť svoj starý desaťročný počítač?

„Nie, nechceme im to vnucovať. Chceme, aby mali ľudia, teda občania, lekári, poisťovne a, samozrejme, samotný štát, motiváciu sa do systému pripojiť. Občan si chce pozerať svoje zdravotné záznamy, chce mať menej papierovania, chce mať lepší prehľad o svojom zdravotnom stave a chce sa jednoduchšie presúvať medzi jednotlivými poskytovateľmi. Pre lekárov to má tiež svoje výhody.

Napríklad bude mať lepší prehľad o zdravotnom stave svojich pacientov, pri zavedení systému DRG (platba za zdravotnícke výkony podľa diagnózy, má sprehľadniť financovanie zdravotníctva, pozn. red.) sa dajú lepšie manažovať platby a tak ďalej. Poisťovne zas budú mať jasnú predstavu, čo bolo pacientovi poskytnuté, čím by sa mohli odstrániť podvody pri preplácaní vyšetrení, o ktorých pacient napríklad ani nevie. To isté platí aj v prípade predpisovania liekov.“

Ako to budete riešiť s menšími poskytovateľmi, jednotlivými lekármi, ktorí napríklad nemajú internetové pripojenie alebo majú starý počítač?

„Zvažujeme viacero konceptov. Vybavenie poskytovateľov potrebné na používanie eHealthu môže byť v budúcnosti financované z príspevkov, ktoré už dnes poisťovne pravidelne posielajú na prevádzku NCZI (asi 5 miliónov eur ročne, inak 0,41 percenta z vybraného poistného, pozn. red.). S predpokladom, že sa príspevok môže ešte zvýšiť.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C46U2 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu