Vlády inšpiruje Izrael a India. Získavajú peniaze od obyvateľov v cudzine

Ilustračné foto.(Zdroj: SITA/AP)

LONDÝN. Čoraz viac krajín sa obracia na svojich obyvateľov, ktorí žijú a pracujú v zahraničí, aby získali peniaze. Ide o predaj tzv. vysťahovaleckých dlhopisov, stratégiu, ktorú ako prví začali úspešne používať India a Izrael. Informovala o tom agentúra Reuters.

Podľa štúdie Svetovej banky z roku 2013 približne 250 miliónov ľudí, čiže asi 3 % svetovej populácie, žilo mimo domovských krajín. Stali sa dôležitým zdrojom financií pre svoje krajiny, kam vlani poslali celkovo 440 miliárd USD (389,93 miliardy eur). Predstavuje to trojnásobok hodnoty globálnej rozvojovej pomoci.

Predaj cenných papierov

Peniaze, ktoré priamo získajú vlády predajom cenných papierov svojim občanom v zahraničí, zatiaľ predstavujú len zlomok repatriovanej sumy. Podľa odborníkov však rastie počet vlád, ktoré podobné stratégie plánujú použiť.

Egypt oznámil, že začne vydávať dolárové a eurové dlhopisy, aby doplnil štátnu pokladnicu. Kosovo odhaduje, že až tretina obyvateľov žije v zahraničí. Tamojšia vláda v marci oznámila, že chce pre svojich vysťahovalcov vydávať dlhopisy. Srí Lanka a Nigéria oživili plány na vydávanie vysťahovaleckých dlhopisov a za poradcov vymenovali investičné banky Goldman Sachs a Stanbic.

Nie všetky krajiny s podobnými plánmi uspeli, keďže precenili veľkorysosť svojich občanov. Azda najvýznamnejším príkladom je Grécko, ktoré v roku 2011 počas dlhovej krízy nebolo schopné získať od gréckej komunity v USA očakávané tri miliardy dolárov. Emisia týchto dlhopisov v roku 2009 v Etiópii na financovanie stavby hydroelektrárne neuspela jednoducho pre nedôveru investorov k schopnosti krajiny splatiť dlh.

Nepál zas v rokoch 2009 a 2010 získal len zlomok cieľovej sumy, keďže ponúkal päťročné dlhopisy s výnosom pod 10 %, čo bolo výrazne pod lokálnymi sadzbami v tom čase. Moldavsko sa rozhodlo nevydať vysťahovalecké dlhopisy, keďže podľa vlády väčšina ľudí ochotných pomôcť domovskej krajine radšej uloží peniaze v tamojších bankách, ktoré ponúkali až 25-% úroky.

Podľa odborníkov vlády by si mali uvedomiť historické vzťahy so svojimi občanmi v zahraničí a zahrnúť to do kalkulácií. Príťažlivosť vysťahovaleckých dlhopisov je pritom jasná. V prvom rade preto, že investori, ktorí nepretrhali vzťahy s domovskou krajinou, sú ochotnejší riskovať a prijať aj nižšie výnosy. V časoch krízy sú nezriedka trpezlivejší než veľké fondy.

Príklad z Indie

"Ak máte stovky inštitucionálnych investorov, s veľkou pravdepodobnosťou zažijete stádovú mentalitu: stačia mierne obavy a všetci sa nahrnú do dverí," upozorňuje predstaviteľ Svetovej banky Dilip Ratha.

Vlády, ktoré v ťažkých časoch snívajú o lacných peniazoch od lojálnych občanov, si môžu vziať príklad z Indie. Vysťahovalecké dlhopisy ju v roku 1991 vytiahli z platobnej krízy. V roku 1998 získala 4,2 miliardy USD, vďaka čomu vykompenzovala dôsledky medzinárodných sankcií po jadrových testoch. Táto suma dvojnásobne prekonala pôvodné kalkulácie.

O peniaze vysťahovalcov majú záujem nielen vlády, ale aj veľké investičné spoločnosti, ktoré zvažujú vytvorenie špecializovaných fondov. Okrem toho vznikajú nové platformy pre ľudí, ktorí chcú investovať do menších projektov v domovských krajinách. Preto podľa odborníkov bude tento spôsob získavania peňazí stále rásť.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  6. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  7. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  10. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 349
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 4 518
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 028
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 652
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 921
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 568
  7. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 520
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 259
  9. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 246
  10. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 102

Téma: Práca


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

KOMENTÁRE

Zosmiešnil Trump seba či rovno Ameriku?

Lídri Činy, Ruska a Nemecka si Trumpovu reč v OSN neprišli ani vypočuť.

BLOG CAFÉ EURÓPA

Café Európa: Ako dobehnúť západné platy v EÚ?

Môže sa sociálna úroveň medzi východom a západom priblížiť?

Neprehliadnite tiež

Nový šéf ÚVO už pozná svoj plat, vyše 3-tisíc eur mu bude chodiť na účet päť rokov

Právnik Miroslav Hlivák bude zarábať mesačne zhruba 3 142 eur.

Rezník sa s výmenou personálu v RTVS ponáhľa, plánuje aj prestavbu areálu

Šéf RTVS chce mať nový manažment najneskôr do konca októbra.

Rekordne veľa Slovákov má prácu, nezamestnanosť je najnižšia v histórii

Najviac voľných miest bolo v Bratislavskom kraji, najmenej ich bolo v Košickom kraji.

Thyssenkrupp a Tata Steel sa spoja. V Európe budú dvojkou na oceliarskom trhu

Oba koncerny budú mať 50-percentný podiel v spoločnom podniku, ktorý budú riadiť cez holdingovú spoločnosť.