BRATISLAVA. Krátko pred voľbami znížil premiér Robert Fico daň z pridanej hodnoty z pôvodných 20 na 10 percent na vybrané druhy potravín. Bol to ťahák jeho druhého sociálneho balíčka.
Po dlhej polemike, o ktoré potraviny by malo ísť, sa v januári daň znížila na viaceré druhy chladeného mäsa, ryby, chlieb, mlieko či maslo.
Chovatelia zvierat, mliekari a pekári sa tešili, že sa im zvýšia tržby. Denník SME zisťoval, ako sa to skončilo.
1. Ceny neklesali o toľko, ako mali
Hlavným cieľom, prečo štát znižoval dane, bolo, že chcel, aby ľudia nakupovali lacnejšie. Preto sa dohodol s veľkými reťazcami, že nižšiu daň nebudú premietať do svojich marží, ale do nižších cien.
Po troch mesiacoch od zníženia dane sa ukazuje, že ceny skutočne klesli. Napríklad chlieb, ktorý ešte v decembri stál 1,35 eura, sa dal vo februári kúpiť za 1,20 eura. Podobne bravčové pliecko bez kosti zlacnelo z decembrových 3,59 eura na 3,20.
Nie všetky potraviny však zlacneli tak, ako v skutočnosti mali. Keďže sa DPH znížila na 10 percent, konečná cena mala podľa prepočtov klesnúť o 8,33 percenta.
