ZANZIBAR. Dlhé biele pláže s jemným pieskom, tyrkysové more, koralové útesy i aróma korenia - aj takto dnes lákajú turistov cestovné kancelárie, keď im ponúkajú luxusnú dovolenku na Zanzibare. Ostrov na východnom pobreží Afriky sa každý rok stáva dovolenkovým cieľom pre stále väčší počet ľudí a vláda sa chváli, že počty turistov sa už vyšplhali k číslu 200.000. Za múrmi luxusných rezortov je ale chudoba. Z rýchlorastúceho cestovného ruchu nielenže miestni Zanzibarčania veľa nemajú, ale západní turisti nosia na moslimský ostrov aj ich kultúrou neakceptované správanie.
Zanzibar sa za posledných 15 rokov veľmi zmenil - hovoria miestni a ukazujú na dve desiatky päťhviezdičkových hotelov i na to, ako ich luxusné rezorty vytlačili z pláží i z ich domovov. Vláda sa netají tým, že Zanzibar má byť dovolenkovou destináciou pre solventnejšiu klientelu a chce, aby ostrov konkuroval Maledivám či Seychelom. "Miestni sa tak museli presunúť. Žiadni turisti sa na nich nechcú pozerať, chcú byť na pláži, za ktorú si zaplatili obrovské peniaze," vraví Slovenka Emília Bihariová, ktorá v Tanzánii strávila posledných päť rokov.
Museli odísť
Keď vláda v polovici 80. rokov prišla s ekonomickými reformami a liberalizáciou obchodu, začala investorom ponúkať daňové úľavy i rôzne ďalšie stimuly. Príchod kapitálu zo západného sveta mal obyvateľstvo i ekonomiku zdvihnúť z pasce chudoby. Aby sa v pobrežných oblastiach vytvorili hotelové rezorty, miestni sa museli sťahovať a svoju pôdu tam súkromníkom predať. Mnohí vravia, že ak by tak neurobili, vláda by im ju vzala.
"V čase, keď sa turizmus rozbiehal, všetky pláže patrili miestnym. Nikto nám vtedy nepovedal, že sa môžeme stať partnermi a že môžeme napríklad pôdu prenajímať. To by bolo v prospech ľudí. Vláda dopustila, že sa rýchlo zmenilo vlastníctvo a vytvorili sa veľké rozdiely na ostrove," povedal pre TASR Zanzibarčan Chollo Nassor M. Salim, ktorý pracuje v jednom z hosťovských domov v Stone Towne.
Podľa zanzibarskej komisie pre turizmus však rast cestovného ruchu priniesol ľuďom rôzne benefity, nielen z hľadiska priamych príležitostí zamestnania, ale aj nepriamo prostredníctvom zásobovania hotelov dopestovanými výrobkami, či predajom miestnych výrobkov. "Cestovný ruch tvorí asi 80 % devízových príjmov a asi 27 % z hrubého domáceho produktu. Odhaduje sa, že zamestnáva 12.500 ľudí, z čoho 8600 pracuje v hoteloch. Zvyšok pracuje v cestovných spoločnostiach či v obchodoch so suvenírmi," tvrdí komisia vo svojou aktuálnom marketingovom pláne.
Výskum medzinárodnej mimovládnej organizácia Action Aid však ukázal, že väčšinu pracovných miest vzali miestnym cudzinci, ktorých si priviedli zahraniční investori, alebo ľudia z pevniny, z Tanzánie. Rashid Abbas Noorawi, ktorý má v Stone Towne obchod s africkými maskami, vysvetľuje, že turisti prichádzajú priamo do rezortov a na ostrove takmer nič nemíňajú.
"Napríklad talianske cestovné kancelárie organizujú pobyty, ktoré sú all inclusive. Turistom všetko zabezpečia a aj do rezortov ich dopravia vlastnými loďami. Pre nás to znamená nulový zárobok," podotýka. A hoci veľa Zanzibarčanov sa venuje poľnohospodárstvu, hotely si i potraviny radšej dovážajú, než by ich mali odoberať od miestnych výrobcov, tvrdia Zanzibarčania.
Kazia im biznis
Majiteľ obchodu tiež vraví, že väčšina obchodníkov na ostrove sú z pevniny a miestnym často kazia biznis. "Sprievodcovia z Tanzánie berú turistov len do dohodnutých obchodov, za čo dostávajú províziu. To je neférové obchodné správanie a vláda by to mala riešiť," myslí si Rashid Abbas Noorawi. Tvrdí, že jeho rodina na príjmoch z turizmu závisí a niekedy musí ísť aj pod cenu. "Nedávno som tu mal turistu, ktorý chcel produkt v hodnote 30 dolárov kúpiť za päť. A ja som mu ho za takú cenu predal, potreboval som totiž aspoň nejaké peniaze," dodal.
Turisti menia aj životy miestnych. Chollo Nassor M. Salim vysvetľuje, že na ostrove sa nikdy nepilo pivo, to prišlo až s turistami, ktorí si ho počas dovoleniek vyžadovali. "Neskôr ho začali piť aj miestni, ktorí na neho vôbec neboli zvyknutí a mnohí si vypestovali závislosť," priblížil.
Na ostrove tiež žije asi 97 % moslimov a náboženstvo ženám káže chodiť zahalené. "Ak ste v Ríme, správajte sa ako Riman. Turisti by mali rešpektovať naše pravidlá a zvyky, a prispôsobiť tomu aj svoj odev. U nás nie je zvyčajné chodiť mestom polonahý, cestovné kancelárie by o tom ľudí mali informovať," tvrdí Rashid Abbas Noorawi s tým, že vyzývavým oblečením turisti tiež priťahujú pozornosť a môžu si spôsobiť problémy.
Miestnym sa tiež nepáči, ak sa páry z Európy či Ameriky bozkávajú na verejnosti. "Pre mňa je to niečo absolútne neobvyklé, rovnako, ako aj pre deti, ktoré sa často hrajú na ulici a vidia to. V našej kultúre sa o tom učia omnoho neskôr, ako v tej západnej," podotkol M. Salim.
No hoci správanie cudzincov miestnym prekáža, snažia sa prispôsobiť. Turistov potrebujú. Zároveň si však uvedomujú, že len od turizmu nemôžu byť závislí. "Cestovný ruch je veľmi premenlivý, ovplyvňuje ho finančná kríza i terorizmus. Stačí podobná udalosť a príjmy z neho okamžite klesajú," uzavrel M. Salim.
