BRATISLAVA. Už takmer rok má namiesto osobnej návštevy úradu stačiť, aby občan poslal doklady cez elektronickú schránku na ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk.
Podľa zákona je totiž žiadosť napríklad o prídavky na dieťa podaná cez e-schránku rovnocenná s papierovou. No v praxi systém za desiatky miliónov eur využíva iba zlomok možných používateľov.
Schránku ma Slovensko.sk zriadenú asi 4,8 milióna dospelých a asi 731-tisíc firiem, združení, nadácií či iných právnických osôb.
Cez web si môžu dopisovať s takmer 6100 úradmi. Aliancia Fair-play (AFP) upozornila, že využívanie systému je podľa oficiálnych štatistík chabé.
Aspoň raz bolo otvorených iba 0,37 percenta schránok, teda takmer celá kapacita systému na e-schránky je nevyužitá.
„Inak povedané, už dlhé mesiace plynie životnosť hardvéru bez toho, aby sa niekedy použil,“ píše na blogu analytik AFP Peter Kunder.
Celý web Slovensko.sk, ktorého súčasťou sú okrem e-schránok aj systém na správu e-formulárov či digitálny archív dokumentov, stál 54,2 milióna eur bez DPH.
Pripočítať treba ďalších 46,5 milióna eur na systém elektronických občianskych preukazov, pretože iba s nimi sa dá do dátovej schránky na Slovensko.sk prihlásiť.
A ďalšie desiatky miliónov stáli iné systému, s ktorými je Slovensko.sk prepojené v pozadí.
Napríklad Centrálna ohlasovňa Ministerstva vnútra SR za 15 miliónov eur, register adries za 8,3 milióna eur aleboregister právnických osôb za 12 miliónov eur. Celkovo sa na slovenský e-Government minula asi jedna miliarda eur.
No popri chabom využívaní schránok je tu aj ďalší problém: pätnásť z každých dvadsiatich úradov sa do svojej schránky nikdy neprihlásilo.
Pritom zákon hovorí, že od začiatku tohto roka sú „každodenne povinní prijímať elektronicky doručované“ správy.
Pri dopisovaní cez Slovensko.sk navyše platí domnienka o doručení správy, rovnako ako pri posielaní doporučenej správy cez Slovenskú poštu.
Keď si adresát zásielku nevyzdvihne na pošte, považuje sa za doručenú. Aj na Slovensko.sk platí, že keď si úrad v stanovenej lehote správu neprečíta, považuje sa za doručenú.
A takýchto správ sú podľa štatistík milióny. V pondelok mali úrady neprečítaných takmer 2,5 milióna správ. Ich počet sa každý mesiac zvyšuje o 130- až 140-tisíc nových neprečítaných správ.
Množstvo neprečítaných správ majú aj právnické a fyzické osoby, no tie na rozdiel od úradov ešte nemusia e-schránky používať povinne.
„Kritickým scenárom sú neprečítané podania, na ktoré úrady musia reagovať. Keďže e-schránka je v podstate rovnocenná podateľni, žiadostiam, odvolaniam a podobne plynú lehoty, či už si ich niekto prečítal, alebo nie,“ upozorňuje Kunder.
Je pravdepodobné, že časť z neprečítanej pošty sú systémové oznamy, no pokiaľ sú medzi nimi aj skutočné podania, občanom a firmám môže ich nevybavenie spôsobiť škody. A tie si potom môžu vymáhať od štátu.
Začiatkom roka slúžilo Slovensko.sk najmä na vybavovanie živností a lacnejšie zakladanie firiem, teraz dominuje „všeobecná agenda“. Je to typ podania, ktorým sa dá cez Slovensko.sk poslať akákoľvek žiadosť, ktorú by inak bolo treba posielať papierovo.
