Bratislava 9. marca (TASR) - Neexistenciu harmonizácie v oblasti dane z príjmov právnických osôb nepovažuje SR za dôležitú prekážku pri zvyšovaní konkurencieschopnosti Európskej únie (EÚ).
"Naopak zastávame názor, že výsledkom čestnej daňovej súťaže môžu byť efektívnejšie daňové systémy. Nesúhlasíme tiež so zavedením spoločného základu dane pre právnické osoby v strednodobom horizonte," konštatuje sa v Pozícii SR k strednodobému hodnoteniu Lisabonskej stratégie pre jarné zasadnutie Európskej rady. Tú dnes s pripomienkami schválil vládny kabinet. Slovensko má tiež obavy, že výsledný harmonizovaný základ dane by bol zložitejší a užší ako súčasný, čím by sa zároveň znížila efektívnosť sadzby dane ako aj príjmy štátneho rozpočtu.
SR zastáva názor, že Lisabonská stratégia ako taká musí existovať aj naďalej, pričom je však nutné ju zlepšiť. "Revidovaná lisabonská stratégia sa musí sústrediť nie na súčasné kvantitatívne ukazovatele, ale na ukazovatele odrážajúce reálny stav pri uskutočňovaní štrukturálnych reforiem," konštatuje materiál z dielne podpredsedu vlády pre európsku integráciu Pála Csákyho a ministra financií Ivana Mikloša.
Keďže napĺňanie lisabonských akčných plánov zahŕňa 10 prioritných oblastí, SR zastáva názor, že je nutné zabezpečiť ich vzájomnú harmonizáciu, a to ako na úrovni národnej, tak i na celoúnijnej úrovni. "Slovensko však bude presadzovať flexibilnejší obsah vlastný každej členskej krajine. Navrhujeme ponechať na jednotlivých členských štátoch, aký bude obsah jednotlivých politických opatrení a krokov v národných akčných plánoch," uvádza sa dokumente.
Systematicky by sa mal skúmať dosah regulácie na hospodársku súťaž aj na spotrebiteľov tak, aby sa zabezpečilo, že regulačná reforma nebude brzdiť podnikanie a hospodársku súťaž. V rámci vnútorného trhu so službami podporuje SR liberalizáciu trhu s energiou. Slovensko je tiež za rozširovanie poznatkov cez vysokokvalitný vzdelávací systém ako kľúčovej podmienky na zabezpečenie dlhodobej konkurencieschopnosti únie. "Súhlasíme s tým, že v EÚ je potrebné plošne zvýšiť výdavky na vedu, výskum a inovácie. Avšak tento cieľ musí mať aj svoju kvalitatívnu stránku,"... "Keďže rozpočet je jedným zo základných nástrojov politiky na európskej úrovni, považujeme za nevyhnutné zdôrazniť a bližšie vyšpecifikovať väzbu medzi cieľmi Lisabonského akčného programu a tým, ako budú nástroje finančnej perspektívy na roky 2007 až 2013 tieto ciele sledovať a podporovať," uzatvára materiál.