Bratislava 3. marca (TASR) - Znižovanie deficitu štátneho rozpočtu v tomto roku a smerovanie verejných financií na dráhu vyrovnaného hospodárenia štátu označila odborná verejnosť v projekte Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení (HESO) inštitútu INEKO za najprínosnejšie opatrenie v 4. štvrťroku 2004.
Nezávislí ekonomickí analytici, odborní žurnalisti, podnikatelia, zástupcovia akademickej obce, stavovských a mimovládnych organizácií považujú schválený štátny rozpočet na rok 2005 za vyvážený a založený na reálnych predpokladoch. Kriticky však ohodnotili skutočnosť, že Slovensko nevyužíva dostatočne potenciál súčasného vysokého hospodárskeho rastu na razantnejšie znižovanie verejných výdavkov.
Z ďalších opatrení bol pozitívne hodnotený nový zákon o konkurze a reštrukturalizácii. "Stanovením čiastkových lehôt pre jednotlivé úkony by sa mal skrátiť čas konkurzného konania a celkovo by sa mala zlepšiť vymožiteľnosť práva. Tá je jednou z oblastí, kde má Slovensko výrazné problémy," myslia si odborníci.
Novelu zákona o správe daní, ktorá zavádza elektronickú komunikáciu so správcami dane aj bez zaručeného elektronického podpisu, považujú respondenti za pragmatické riešenie vzhľadom na stále málo rozvinutý a nákladný zaručený elektronický podpis. Reforma tretieho piliera dôchodkového zabezpečenia v podobe zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení je podľa odborníkov logickým vyvrcholením reformy. Transformácia bývalých doplnkových dôchodkových poisťovní na štandardné správcovské spoločnosti, ako aj rozšírenie daňového zvýhodnenia na ďalšie poistné a sporivé produkty považujú viacerí respondenti za pozitívum.
Naopak, za najhoršie opatrenie posledného štvrťroku 2004 označili odborníci mimoriadnu dotáciu vo výške 183 miliónov Sk na oddlženie Slovenského rozhlasu (SRo). "Ide o nesystémové opatrenie, keďže SRo neprešiel obdobnou transformáciou ako Slovenská televízia. Teda neexistuje záruka, že sa oddlžovania nebudú opakovať," upozorňujú respondenti.
Odborná hodnotiaca komisia kritizovala tiež postup vlády v otázke riešenia dostavby a prevádzky novej budovy Slovenského národného divadla, ktorý chcela zavŕšiť podpisom Memoranda o porozumení medzi vládou SR a spoločnosťou Truthheim Invest. Respondenti sa kriticky vyjadrili predovšetkým k transparentnosti výberu investora a skutočnosti, že na jeho výber nebola vypísaná verejná súťaž.
Nesystémovým a nespravodlivým opatrením, ktoré vytvára riziko tzv. morálneho hazardu, je podľa odborníkov aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne (SP) o tzv. generálnom pardone. "Neplatičom bol vyslaný signál, že za určitých podmienok je zo strany SP akceptovaná aj zlá platobná disciplína. Opatrenie znevýhodňuje poctivých platičov," uzatvárajú respondenti.