BRATISLAVA 27. januára (SITA) - Slovenská ekonomika by mala v tomto roku podľa predpokladov Svetovej banky (SB) dosiahnuť 4-percentný rast, pričom rovnakým tempom rástla podľa jej očakávaní aj minulý rok. Miera inflácie by mala klesnúť z predpokladaných vlaňajších 7,7 % na tohtoročných 3,5 %. Podľa štvrťročnej správy SB monitorujúcej stredoeurópske a pobaltské členské štáty Európskej únie (EÚ) by mala SR dosiahnuť v tomto roku fiškálny deficit na úrovni 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom za minulý rok predpokladá úroveň fiškálneho deficitu 3,6 % HDP. Makroekonomické ukazovatele sa vyvíjajú podľa odhadov SB priaznivo.
Bežný účet platobnej bilancie by mal podľa odhadov SB v roku 2004 skončiť s deficitom v rozmedzí od 2,2 % do 3,5 % HDP. "Priame zahraničné investície vzrástli vlani na odhadovaných 1,8 mld. eur, čo je stále nižšia úroveň oproti roku 2002," uvádza sa v správe. Išlo predovšetkým o investície v oblasti automobilového priemyslu, elektroniky a strojárenstva.
Podľa názoru hlavného ekonóma SB pre strednú Európu a Pobaltie Thomasa Blatt Laursena by mali byť povinné platby občanov, ktoré sa presunú do fondov súkromných dôchodkových správcovských spoločností (DSS), súčasťou verejných financií. "Krajiny by nemali byť trestané za svoje dôchodkové reformy," dodal Laursen, kritizujúc tak predbežné rozhodnutie štatistického úradu Európskej únie Eurostatu, podľa ktorého by sa naopak peniaze v správe súkromných DSS do systému verejných financií započítavať nemali.
Rozhodnutie Eurostatu by zvýšilo deficity verejných financií krajín zavádzajúcich dôchodkovú reformu. Dôsledkom by bolo oddialenie ich vstupu do eurozóny, kde je stropný limit pre deficit stanovený na úrovni 3 % HDP. Podľa Laursena Slovensko aj Maďarsko počítali už pri zostavovaní svojich konvergenčných programov, že Eurostat neumožní fondy súkromných DSS započítavať do systému verejných financií. Problémy bude mať najmä Poľsko.
(1 EUR = 38,564 SKK)
kk;px;rn;gf
