Viedeň/Varšava 27. januára (TASR) - Prvý máj 2004, kedy Poľsko s ďalšími deviatimi štátmi vstúpilo do Európskej únie, nie je pre guvernéra Národnej banky Poľska (NBP) Leszeka Balcerowicza, až takým prelomovým dňom. Podľa neho má tento dátum len symbolický význam. Proces začleňovania Poľska do spoločenstva sa začal pred 13 rokmi. Na tejto ceste bolo dôležitou udalosťou podpísanie asociačnej dohody s EÚ v decembri 1991. "Odvtedy sme uskutočnili mnohé opatrenia, ktorými sme sa priblížili spoločenstvu," povedal bankár.
Balcerowicz v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse uviedol, že všetky štúdie prichádzajú k rovnakému záveru: Medzi postsocialistickými štátmi sú vpredu tie krajiny, ktoré uskutočnili viac trhovo orientovaných reforiem, než tie, ktoré ich urobili menej. Toto tvrdenie sa vzťahuje tak na hospodárske, ako aj na nehospodárske reformy.
Guvernér NBP sa domnieva, že začleňovanie Poľska a iných krajín do Európskej menovej únie nebude nijakým osobitným problémom. V nových krajinách sa nezopakujú ťažkosti, s ktorými už roky zápasí východné Nemecko. Na území bývalej NDR po zjednotení Nemecka došlo totiž k prudkému rastu miezd a súčasne sa na ňom zaviedol veľmi nákladný sociálny systém. Výmena východonemeckej marky za západonemeckú sa uskutočnila v nevýhodnom pomere, čo podlomilo konkurencieschopnosť východonemeckých produktov. Preto Balcerowicz pokladá obavy z prijatia eura v nových krajinách za neodôvodnené. Poukázal na príklad baltických republík, ktoré majú svoje meny už teraz pevne napojené na euro, a napriek tomu sa ich ekonomiky dynamicky rozvíjajú.
Balcerowicz odmietol hovoriť o konkrétnom dátume vstupu Poľska do EMÚ. Podľa neho ten bude závisieť od tempa ďalších reforiem v rozpočtovej politike. "Z môjho pohľadu," povedal, "je najlepšou stratégiou rýchla realizácia reforiem, ktorá prinesie trvalú konsolidáciu rozpočtu. A pružnosť trhu práce musí vzrásť. Až potom budeme môcť vstúpiť do eurozóny."