BRATISLAVA 20. januára (SITA) - Problémom Slovenska nie sú podľa ministra hospodárstva Pavla Ruska vysoké ceny, ale nízke platy. Riešením tohto problému je podľa neho vytvorenie dostatočne veľkého množstva zdrojov. "Ak chceme reálne zlepšiť životnú úroveň na Slovensku, musíme sa prioritne zamerať na tých, ktorí zdroje tvoria," skonštatoval na národnej konferencii Minerva. Podnikateľský sektor podľa neho tvorí 87 % hrubého domáceho produktu (HDP). "Musíme hľadať cestu, ako odstraňovať prekážky podnikateľského prostredia", doplnil minister hospodárstva.
Reformy nie sú podľa Ruska samoúčelné, ale sú prostriedkom na vyššiu tvorbu zdrojov. Posunuli SR dopredu a vytvárajú podmienky pre rozvoj. "Teraz máme pred sebou asi osem až desať rokov expanzie v oblasti výroby. Vytvárame prostredie, ktoré priťahuje investorov," zdôraznil. Ako však dodal, Slovensko nesmie "zaspať na vavrínoch". "Rumunsko už ohlásilo zníženie daní na 16 %, a po nich príde Maďarsko a Česká republika," doplnil. Slovensko podľa neho musí kontinuálne pokračovať v reformách a budovať komparatívnu výhodu pracovnej sily. "Potrebuje vzdelanú, zdravú pracovnú silu so silným sociálnym zázemím," vyzdvihol Rusko.
Podľa ministra hospodárstva nie je na škodu, že budeme "chvíľku dielňou v Európe". Po získaní investorov však je potrebné podľa neho rozumne využívať zdroje formou investovania do infraštruktúry, vzdelávania, zdravotníctva, sociálneho systému a podobne.
Aj podľa komisára Európskej únie (EÚ) Jána Figeľa je pre úniu najdôležitejšie vytvárať viac pracovných príležitostí, investovať viac prostriedkov do znalostí a vytvoriť z Európy atraktívny priestor pre investície pri zlepšovaní dopravnej infraštruktúry, liberalizácii opatrení pre sieťové odvetvia a otvorení sektoru služieb. Prostriedky do vzdelávania, vedy a výskumu by mali podľa neho smerovať viac zo súkromných zdrojov ako z verejných, cez partnerstvo s EÚ. Figeľ zároveň dúfa, že ich bude SR využívať naplno.
EÚ a v rámci nej aj Slovensko investuje do vedy a vzdelávania podľa Figeľa oveľa menej ako jej konkurenti. "EÚ investuje o tretinu menej prostriedkov do vedomostí a inovácii ako USA," skonštatoval Figeľ. SR investuje do vedy a výskumu podľa neho jednu tretinu v porovnaní s EÚ, pričom jedna šestina pochádza zo súkromného sektora. Európa robí podľa Figeľa málo pre vlastné potreby a ambície. Negatívom pre ňu je aj fakt, že konkurencia nespí a investuje do inovácií a vzdelávania. "Treťou negatívnou skutočnosťou je starnutie Európy," skonštatoval. Z hľadiska celej EÚ je najdôležitejšie stanoviť si priority jej budúceho vývoja. V Lisabonskej stratégii je totiž definovaných priveľa cieľov a priorít. Kľúčové je podľa neho zamerať sa na sektory, ktoré zabezpečia rast ekonomiky a zachovajú sociálnu súdržnosť, smerom k znalostnej ekonomike.