BRATISLAVA 17. januára (SITA) - Slovenská republika bola v roku 2004 v pozícii čistého platcu do fondov Európskej únie (EÚ). Ako v pondelok na tlačovej besede informovala podpredsedníčka strany Smer a poslankyňa Európskeho parlamentu (EP) Monika Beňová, v uplynulom roku SR vyčerpala zo štrukturálnych fondov iba približne 1,5 % z finančnej pomoci únie. "Tieto prostriedky pritom smerovali len na refundáciu nákladov spojených so štátnou správou, akými sú napríklad mzdy zamestnancov jednotlivých ministerstiev," uviedla Beňová.
Neschopnosť čerpať prostriedky z únie vyplýva podľa europoslankyne zo zlej prípravy už v roku 2003. "Vláda vtedy absolútne tomuto problému nevenovala pozornosť," povedala Beňová. Súčasnú úroveň čerpania prostriedkov z EÚ pripisuje aj nekompetentnému vypracovaniu Národného rozvojového programu, neskorému sprevádzkovaniu Informačného monitorovacieho systému či nekoordinovanému postupu jednotlivých ministerstiev. "Závažným momentom bolo aj oneskorené schválenie tzv. záložnej zmluvy, ktorú slovenská vláda prijala až v decembri 2004," pokračovala Beňová. Záložnou zmluvou podľa nej dáva implementačná agentúra prijímateľovi pomoci pred samotným kontrahovaním prostriedkov prísľub, že môže čerpať zdroje z únie.
V tejto súvislosti Beňová upozornila, že Slovensko musí do konca roku 2005 vypracovať Strategický referenčný rámec SR na roky 2005 až 2013, ktorý nahradí doterajší Národný rozvojový program. Keďže presahuje funkčné obdobie súčasnej vlády, Beňová vyzvala predsedu Národnej rady (NR) SR Pavla Hrušovského, aby sa ním zaoberal parlament. "Takýto zásadný materiál, ktorý bude hovoriť o ekonomickom rozvoji a smerovaní Slovenska, by mal podliehať schváleniu poslancov NR SR," dodala.
Beňová poukázala aj na to, že Európska komisia začala proti Slovensku správne konanie za neprevzatie 104 smerníc únie do slovenskej legislatívy. "Predstavuje to asi 30 % všetkých smerníc, kým európsky priemer sa pohybuje približne na úrovni 5 %. Slovensko je teda v ich implementácii absolútne posledné," povedala Beňová. Ako dodala, lehota na zaslanie stanoviska k tomuto stavu do Bruselu uplynie Slovensku 15. februára. "Vláda by mala dovtedy pripraviť kompetentnú obhajobu, aby Slovensko muselo platiť iba súdne trovy pred Európskym súdnym dvorom. V opačnom prípade nám hrozia peňažné sankcie alebo opakované pokuty," uzavrela Beňová.
