Bratislava 13. decembra (TASR) - Tempo medziročného rastu slovenského HDP v 3. štvrťroku svojou úrovňou 3,5 %, čím dosiahlo 3-ročné maximum, väčšinu analytikov pozitívne prekvapilo.
Ekonómovia však negatívne vnímajú spotrebu štátu, ktorej medziročný prírastok predstavoval 9,2 % a k tvorbe HDP tak prispel 1,6-percentuálnymi bodmi. "Vysoký rast spotreby štátnej správy, ktorý dosiahol 4-ročné maximum, je určitým výkričníkom," varuje analytik Slovenskej sporiteľne (SLSP) Juraj Kotian. V tejto súvislosti podľa neho nejde len o samotnú vyššiu spotrebu štátnej správy, ale aj o možnosť dvojitého deficitu. "Posledné odporúčania Medzinárodného menového fondu ohľadom limitovania plánovanej fiškálnej expanzie vo volebnom roku by preto mali byť brané vážne, a to najmä vzhľadom na rekordnú výšku deficitu bežného účtu," povedal Kotian.
Vykázaný rast konečnej spotreby domácností o 4,9 % súvisí podľa analytikov najmä s rastom reálnych miezd. V 3. štvrťroku došlo k zníženiu negatívneho vplyvu čistého exportu na HDP.
Na základe údajov analytici usudzujú, že globálne spomalenie zatiaľ nezanechalo výraznú stopu na ekonomickej výkonnosti Slovenska práve vďaka rastu domáceho dopytu. Dôvod na prílišný optimizmus však podľa Pavla Ondrisku zo Slávie Capital nie je. "Hoci silno rástli hrubé investície, z ponukovej strany sa HDP v priemysle takmer nezmenil. Investície tak idú do určitej miery na vrub boomu obchodných centier," myslí si Ondriska. Takýto vývoj by mohol vyvolávať obavy, pokiaľ by sa v ďalšom období nepodarilo obnoviť rast investícií, ktoré zvyšujú produkčnú kapacitu domáceho hospodárstva. Ondriska poukázal na to, že sa podarilo zvrátiť znižovanie dynamiky rastu produktivity národného hospodárstva.
Podľa ekonóma Slovenskej ratingovej agentúry (S.R.A.) Ľudovíta Ódora je určitou anomáliou zahraničný obchod, kde deficit celkového obchodu dosiahol na 12-mesačnej báze v bežných cenách 7,8-% podiel na HDP, v stálych cenách to však bolo len 3,4 %. "Je to ďaleko od úrovní z rokov 1997 a 1998. Je za tým rýchlejšia dynamika cien importu ako exportu," tvrdí Ódor.
Slovenskej ekonomike by mal v ďalšom období pri relatívne úspešnom vzdorovaní globálnemu ekonomickému spomaleniu naďalej pomáhať najmä domáci dopyt, ktorý ešte posilní predpokladaný výrazný pokles inflácie. "Toto očakávanie však vychádza z predpokladu, že už v 2. polovici budúceho roka začne dochádzať k postupnému zlepšovaniu ekonomickej situácie v krajinách našich hlavných exportných partnerov," konštatoval analytik Tatra banky Róbert Prega.
Rast slovenskej ekonomiky za celý rok dosiahne podľa S.R.A. 3,2 % a podľa ČSOB, ktorá svoj odhad dnes zvýšila, 3,0 %.