Hamburg 14. novembra (TASR)- Súčasný rast výmennej hodnoty eura voči doláru zvyšuje obavy z ďalšieho zníženia tempa rastu ekonomiky eurozóny. K tomuto záveru nemeckých skeptikov sa v posledných dňoch pridal aj hamburský ekonomický ústav HWWA (Hamburský archív svetovej ekonomiky), ktorý patrí v krajine do šestice hlavných ekonomických vedeckých pracovísk. Jeho experti varujú, že nemecké firmy utrpia miliardové straty, ak bude slabosť dolára pokračovať.
Šéf nemeckej odborovej centrály Michael Sommer žiada Európsku centrálnu banku (ECB), aby prijala nevyhnutné opatrenia, a od nemeckej spolkovej vlády očakáva, že vypracuje program hospodárskej konjunktúry. Odborársky predák povedal, že ECB by si mala zobrať príklad z americkej vlády, ktorá uskutočňuje politiku, vedúcu k hospodárskemu rastu.
Štátny tajomník ministerstva financií Caio Koch-Weser však kritizoval americkú vládu za to, že deficitmi vo svojej rozpočtovej politike a na bežnom účte platobnej bilancie spôsobuje slabosť dolára. Oba deficity podľa Kocha-Wesera znepokojujú trhy, čo má za následok oslabovania dolára a posilňovanie eura. Štátny tajomník pre nemecký týždenník Der Spiegel povedal: "Potrebujeme strednodobú stálu konsolidáciu amerického rozpočtu."
Podľa údajov Spolkového zväzu nemeckého priemyslu (BDI) je len 30 % podnikov krajiny poistených proti zmenám kurzových relácií. Expert BDI pre menové riziká Reinhard Kudiss povedal, že pre mnohé z nich jej toto poistenie neznámym pojmom. Osobitne to platí pre stredne veľké firmy. Ale medzi postihnutými je napríklad aj Volkswagen. V minulých rokoch utrpel veľké straty vo svojom americkom obchode v dôsledku oslabovania dolára.
Nemeckí ekonómovia nemajú jednotný názor na cestu, ktorá by zaručila vyššie tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) najsilnejšej európskej ekonomiky. Šéf mníchovského Ústavu pre hospodársky výskum Hans-Werner Sinn navrhuje predĺženie pracovného času. Dopyt citeľne vzrastie až vtedy, keď všetci začnú súčasne dlhšie pracovať. Zvýšenie tempa rastu HDP sa však spája aj s poklesom vládnych výdavkov a miernou mzdovou politikou. Würzburský ekonóm Peter Bofinger tieto návrhy pokladá za obmedzovanie kúpnej sily. Podľa najnovších výsledkov prieskumu, ktorý bol urobený na objednávku agentúry DPA, sa 63 % respondentov domnieva, že predĺženie pracovného času na 40 hodín týždenne je vhodným prostriedkom na podporu rastu nemeckej ekonomiky.
Informovala o tom agentúra DPA.