Bratislava 9. novembra (TASR) - Ceny potravín v októbri už tretí mesiac po sebe brzdili celkovú infláciu v SR. Pričinila sa o to zvýšená konkurencia v maloobchode, ktorá eliminuje rast cien potravín, vyvolaný spoločnou poľnohospodárskou politikou. K poklesu cien potravín prispela aj dobrá úroda.
Ceny potravín na Slovensku klesali v posledných troch mesiacoch v rozpätí od 0,5 % do 1 % a vzhľadom na ich váhu v spotrebiteľskom koši tak dokázali kompenzovať nárasty cien v iných kategóriách. Index spotrebiteľských cien v SR tak už druhý mesiac po sebe zaznamenal nulový nárast. "Hoci v októbri pokračoval rast cien mäsa, stále klesajú ceny ovocia a zeleniny, znížili sa i ceny chleba a obilnín. V cenách sa tak už zrejme prejavila tohtoročná dobrá úroda a zvýšená konkurencia v maloobchode," konštatovala analytička ČSOB Silvia Čechovičová. "Potvrdili sa naše prognózy ešte spred vstupu do Európskej únie, keď sme tvrdili, že nárast cien potravín, vyvolaný vplyvom jednotnej poľnohospodárskej politiky, bude tlmený konkurenčnými tlakmi na marže predajcov a úrovňou samotného spotrebiteľského dopytu," dodal Elizej Macho z Tatra banky.
Na druhej strane bilancovali v októbri najvyšší 1,6-% nárast ceny v zdravotníctve, o čo sa podľa Čechovičovej pričinila nová kategorizácia liekov. K sezónnemu vzostupu došlo u cien odevov a podľa predpokladu pokračovalo i zdražovanie v súvislosti so začiatkom školského roka. "Ceny vzdelania vzrástli o 1 %, a to najmä za jazykové kurzy a poplatky v základných umeleckých školách. Rástli tiež ceny za ubytovanie na vysokoškolských internátoch, v priemere o 7,3 %," spresnil analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. Proinflačne tiež pôsobili ceny v doprave, keďže v októbri sa výraznejšie zvýšili ceny pohonných látok, ktoré sa v prípade dominantného producenta Slovnaftu dostali na nové historické maximá.
Ročná inflácia by podľa ekonómov nemala prekročiť horný prah koridoru Národnej banky Slovenska (NBS), ktorý vo svojom aktualizovanom menovom programe stanovila na 5,7 až 7,0 %. Napriek lepšiemu ako očakávanému vývoju inflácie analytici tiež predpokladajú, že centrálna banka do konca roka nezníži kľúčové úrokové sadzby. "Pri určovaní úrokových sadzieb, okrem iného berúc do úvahy transmisný mechanizmus a efektívny dopad menovej politiky na reálnu ekonomiku, už vôbec nejde o tohtoročnú infláciu," uviedol Macho. Podľa neho predpokladaný dynamický rast ekonomiky spolu s rastom domáceho agregátneho dopytu a špeciálne aj dopytu domácností, podporeného ich ďalším zadlžovaním, vôbec nevytvára vhodné prostredie na dodatočný monetárny stimul.