Praha 29. októbra (TASR) - Najvyššie dane z celej strednej Európy má Česko. Na rozdiel od susedného Poľska, Slovenska a Maďarska navyše neklesajú, ale naopak, rastú. Upozorňuje na to nová štúdia OECD, ktorá porovnáva zdanenie v 30 najvyspelejších krajinách sveta. Bola zverejnená minulý týždeň v Paríži.
Daňová kvóta - teda podiel skutočne vybratých daní a poistného na HDP - vlani dosiahla 39,9 %. Ministerstvo financií síce upozorňuje, že v skutočnosti je zhruba o 2 % nižšia, pretože štatistici opravili údaje o HDP a zistili, že česká ekonomika rástla v minulých rokoch rýchlejšie, ako pôvodne tvrdili. Ekonómovia OECD počítali podľa ich pôvodných údajov.
Ani toto "mäkšie" meradlo však veľa nemení: Praha sa len o poslednú priečku podelí s Budapešťou. Tam štát vyberá na daniach 38,3 % HDP. Bratislava a Varšava však zdaňujú výrazne menej.
Objem vybraných daní žiadnej zo stredoeurópskych ekonomík však nedáva presný obrázok o sile prerozdeľovaní. Všetky kabinety v regióne majú totiž výrazné schodky rozpočtov. Príjmy z daní im totiž na ich útraty zďaleka nestačia.
Česko malo vlani prepad verejných financií vôbec najhlbší: 12,3 %. Aj keby by sa z nich odpočítali staré transformačné dlhy, dosiahol by schodok 6,8 % a bol by stále vôbec najvyšší v regióne. Českí politici teda prerozdeľujú najväčšiu časť toho, čo sa v krajine zarobí.
Väčším problémom než samotná výška daní je však ich skladba. Za jednu z najškodlivejších daní, ktorá znižuje motiváciu firiem prijímať nových zamestnancov, označujú ekonómovia odvody sociálneho poistenia. V českých verejných financiách pritom hrá poistné vôbec najväčšiu rolu zo všetkých krajín OECD: dosahuje 17,5 % HDP. Inými slovami: poistné plní štátnu pokladňu zo 44 %. Tak dominantný význam pre hospodárenie krajiny nemá nikde inde v Európe. V najvyspelejších krajinách sveta dosahuje v priemere 9,3 % HDP.
Za dane minulý týždeň kritizovala Česko aj Európska komisia a Európska centrálna banka a označili ich za jeden z dôvodov vysokej nezamestnanosti. "Efektívnejšia a pre zamestnanosť priaznivejšia sústava daní a sociálnych dávok by mohla zvýšiť motiváciu k práci a významne prispieť k zbrzdeniu zadlžovania," uviedla banka.
Sama sadzba poistného nie je v Česku najvyššia: Poliaci a Maďari sú na tom ešte o niekoľko percent horšie. Česko je však jedinou krajinou Európskej únie, kde pre platby poistného neexistujú žiadne stropy. Maďari odvádzajú poistenie najviac z dvojnásobku priemerného platu. Nemci dokonca len z 1,6-násobku a Rakúšania z 1,3-násobku. Pokiaľ by teda napríklad v Česku platila rovnaká logika ako v Maďarsku, odvádzal by každý poistné najviac z platu 35 000 Kč mesačne, čo je v prepočte 44 240 Sk.
Vysoké odvody už roky ostro kritizujú zahraniční investori a diplomati. Už minulá vláda Vladimíra Špidlu sľúbila, že z bezbrehými odvodmi skoncuje a zavedie stropy. Teraz ich sľubuje vicepremiér pre ekonomiku Martin Jahn a minister práce Zdeněk Škromach. Kabinet však tento návrh doteraz neprerokoval a s limitmi nepočíta asi štátny rozpočet na budúci rok. Pokiaľ by boli napríklad od poistného oslobodené platy vyššie ako 15-násobok priemernej mzdy, teda všetko nad 85 000 hrubého, o čom uvažoval minister Škromach, štát by ročne vybral na poistnom o 10 miliárd Kč menej.
V skutočnosti by bol výpadok príjmov pravdepodobne nižší. Veľa firiem totiž dnes práve kvôli vysokým odvodom ponúka ľuďom namiesto časti platu najrôznejšie výhody: od služobného auta po životné či dôchodkové poistenia až k úhrade bývania. Z nich sa na rozdiel od platu poistné neodvádza. Pokiaľ by nad nimi už nevisela hrozba vysokých odvodov, často by sa v zmluvách objavili vyššie príjmy a štát by viac vybral na daniach.
Informoval o tom český denník Hospodářské noviny.
(1 CZK = 1,264 SKK)