Bratislava 24. októbra (TASR) - Dokladom, na základe ktorého by mali inšpektori práce a sociálne úrady kontrolovať v budúcom roku nelegálnu prácu, budú nakoniec občianske preukazy (OP).
Vyplýva to z nového návrhu zákona o nelegálnej práci, ktorý vypracovalo ministerstvo práce. Pôvodný návrh, ktorý rezort po pripomienkovom konaní prepracoval, rátal ešte so zavedením nových identifikačných kariet, čo by si vyžiadalo z verejných zdrojov asi pol miliardy korún. Nový zákon naproti tomu žiadne zvýšené nároky na štátny rozpočet nezakladá.
Podľa aktuálneho návrhu budú kontrolné orgány každú osobu na pracovisku identifikovať podľa čísla sociálneho zabezpečenia, teda jej rodného čísla. Aby sa čierna práca dala naozaj dokázať, zamestnávatelia budú musieť oznámiť vznik alebo skončenie pracovnoprávneho vzťahu hneď v daný deň, a to aj mailom či esemeskou. V súčasnosti totiž majú 8-dňovú lehotu na to, aby zamestnanca prihlásili na platenie odvodov, čo im umožňuje zamestnávať načierno. Zároveň aj úradom práce, sociálnych vecí a rodiny vznikne povinnosť nahlásiť registru poistencov Sociálnej poisťovne zaradenie či vyradenie osoby z evidencie nezamestnaných. "Zavedením takejto registrácie budú môcť kontrolné orgány bezprostredne a rýchlejšie overiť pravdivosť údajov o zamestnancovi," tvrdí v návrhu ministerstvo práce.
Popri inšpektorátoch práce sa potláčanie čierneho zamestnávania rozšíri aj na spomínané úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré budú môcť rozhodovať aj o uložení pokuty za porušenie zákona. Tá bude predstavovať pre zamestnávateľa do 1 milióna Sk a pre samotného nelegálne zamestnaného sa môže vyšplhať na 10 000 Sk. Ďalším postihom pre tých, ktorí budú dávať prácu bez uzavretia zmluvy a platenia odvodov, by malo byť až päťročné vylúčenie z možnosti zúčastniť sa na verejnom obstarávaní a tiež iných súťažiach na vykonanie prác. Rovnako sa počas tohto obdobia nebudú môcť uchádzať ani o akúkoľvek štátnu pomoc. Okrem pracovných zmlúv sa pritom budú evidovať a kontrolovať aj dohody o vykonaní práce a o brigádnickej práci študentov.
Návrh právnej úpravy definuje aj samotný pojem nelegálna práca, pod ktorou sa bude chápať každá práca bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo spomínaných dohôd a následné nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni. Jednou z foriem čiernej práce bude tiež sprostredkovanie zamestnania cez agentúru, ktoré nie je v súlade so zákonom o službách zamestnanosti.
Minister práce Ľudovít Kaník si od nového zákona sľubuje, že pomôže v omnoho väčšom rozsahu potierať čiernu prácu. V súčasnosti je totiž jej odhaľovanie neefektívne, čo dokumentuje aj správa o kontrolách za prvú polovicu tohto roka. V tej sa konštatuje, že inšpektori za prvých 6 mesiacov zistili len 24 pracujúcich "načierno" a ďalších 45 osôb pracovalo u zamestnávateľa v rozpore so Zákonníkom práce iba na ústnu dohodu. Inšpektori pritom preverili takmer 13 900 osôb. Zamestnávateľským subjektom, ktoré využívali pracovnú silu bez uzavretia náležitej zmluvy, navrhli orgány NIP spolu 20 pokút vo výške 1,25 milióna Sk. Najrozšírenejšia je na Slovensku čierna práca v sektore služieb a v stavebníctve.
