Bratislava 7. októbra (TASR) - Potom, čo museli ešte pred vstupom do Európskej únie (EÚ) zainvestovať veľké zdroje do splnenia jej hygienických noriem slovenské mliekarne, bitúnky či hydinárne, musia s veľkými investíciami teraz rátať aj poľnohospodárske podniky.
Na rozdiel od potravinárov na to síce všetci farmári majú niekoľkoročné prechodné obdobia, ale pri ich nižšej kapitálovej vybavenosti sa dá očakávať aj pád významného počtu firiem. V prípade agrosektora pôjde hlavne o normy na zvýšenie ochrany prírody pred znečistením z hnojív či chemikálií, ako aj o normy na zlepšenie pohodlia zvierat. V potravinárskom sektore to tiež nezvládla časť firiem, ale pred májovým rozšírením sa museli zavrieť poväčšine len menšie prevádzky a zostávajúce zmodernizované kapacity predsa len stále prekračujú trhové potreby krajiny.
"Poľnohospodárov ešte len teraz čaká veľká zaťaž. Musia splniť prísne environmentálne normy, aby sa vôbec mohli aj naďalej uchádzať o zdroje z únie. Tlak bude enormný a môže sa premietnuť aj do pádu firiem," upozorňuje štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva SR Marian Radošovský.
Predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Ivan Oravec odhaduje potrebné investície až na niekoľko miliárd korún. Napríklad, jeho vlastný podnik Devio Nové Sady už do splnenia noriem EÚ investoval aj v predchádzajúcich rokoch, ale ešte stále na to bude musieť vynaložiť asi 30 miliónov Sk.
Oravec konkretizoval, že najväčšie množstvo noriem spoločenstva bude musieť slovenský agrosektor splniť do roku 2008 a len zmeny v klietkovom chove nosníc sa dajú odložiť až do roku 2012. Normy sa podľa neho týkajú hlavne ustajnenia jednotlivých druhov hospodárskych zvierat. Významne viac budú potom musieť investovať tie podniky, ktoré sa nachádzajú blízko vodných tokov. "Už aj do slovenskej legislatívy boli zaradené zoznamy území, ktoré sú zraniteľné dusíkatými látkami. Podniky z týchto oblastí musia mať na hnojivá a chemikálie špeciálne upravené sklady," hovorí Oravec s tým, že sa to v podstate dotýka celého južného Slovenska.
Hlavným zdrojom na plnenie týchto noriem sa podľa Oravca stanú priame platby z rozpočtu EÚ a hlavne úspešnejšie agropodniky môžu uspieť aj v bankách, ktoré im aj z titulu vyšších dotácií môžu dať dostatok úverov.
